Aby sme pochopili odpoveď na túto otázku, musíme si povedať, ako bol tvorený tento svet, aké sú stavebné materiály použité pri tvorení, aké sú vzájomné vzťahy medzi tým kto tvorí a tým, čo je tvorené. Toto je základný predpoklad k tomu, aby sme pochopili ako to celé funguje a aké je v tom naše miesto.

Je to ako so šoférovaním. Ak poznáme z čoho sa auto skladá, aké sú jednotlivé súčiastky a poznáme vzťahy medzi nimi, nikto nás nebude musieť učiť, ako sa šoféruje. Bude to pre nás samozrejmé. A nielen to. Kedykoľvek budeme schopný to auto opraviť a budeme vedieť ako sa oň starať.

Tento svet zatiaľ obývajú väčšinou užívatelia. Urobili si vodičák, používajú auto, ale sami nerozumejú tomu, na akom princípe funguje. Nepoznajú súčiastky. Ak sa im auto pokazí, idú k doktorovi, do servisu, a ten auto opraví. Toto je život konzumenta, užívateľa. Jeho pochopenie je obmedzené na použitie stroja, a tým to končí.

Ak chce ale človek pochopiť podstatu, ako to celé funguje, musí k tomu vynaložiť oveľa väčšie úsilie a hlavne pevnú vôľu. A na vôľu je potrebná sila, energia. Nie každý jej má dostatok. A tu už sme prvý krát pri otázke. Človeče, máš silu, aby si túto vôľu prejavil?

Samozrejme, každý má vôľu k niečomu inému. Niekoho bavia autá, niekoho kone, iný rád bicykluje, spieva, hrá atď. Predmet nie je dôležitý. Ten určuje talent a danosť človeka, a tým pádom

chuť na to, do čoho sa pustí. Ak si vyberie prácu, ktorá ho baví, je väčší predpoklad, že v nej bude lepší, ako v tej, ktorú robí z nutnosti. Znova si položme otázku. Robíme v živote to, čo nás napĺňa, obohacuje? Alebo pracujeme z donútenia, bez radosti? Rozhodli sme sa slobodne pre našu cestu? Alebo sme boli k tomu dotlačený?

Tieto a podobné otázky budem klásť počas celej úvahy a predpokladám, že na konci článku si s istotou dáte odpoveď na to, či máte alebo nemáte slobodnú vôľu.

Príklad s autom, čo som uviedol na začiatku, je len podobenstvo, ale platí rovnako pri ľubovoľnej činnosti človeka. Kľudne si na miesto auta dajte svoje telo, alebo myseľ a výsledok bude rovnaký.

Cieľom bude poznať seba a získať tým pádom schopnosť sa opraviť, ak dôjde k poruche, presne ako pri aute.

Vráťme sa ale k téme tohto článku, na začiatok. Ako bol teda tvorený tento svet a z čoho?

Vychádzajme z toho, že na začiatku je nejaký zdroj. Niečo, čo ľudia označujú ako boh, nekonečné bytie, prázdnota… Tých mien je veľa, podľa kultúr, z akých to vychádza. Tento zdroj, hovorme tomu bytie, je na svojom počiatku v stave neprejavenia. Je to len obrovské neviditeľné nič. Nič sa o tom nedá povedať, nedá sa to popísať, nedá sa o tom nijako uvažovať. Je to skrátka jedno neznámo. Pri tejto úvahe toto bude bod nula na časovej osi.

Toto nekonečné nič sa z nejakého dôvodu rozhodlo sa prejaviť. Nevieme prečo, nevieme ako, berme za fakt, že sa to udialo. Tento proces, že sa niečo udialo, je už ale tvorivá činnosť. Vznik tvorivej činnosti je spojený so vznikom mysle. Myseľ produkuje myšlienky. Myšlienka, to je obraz, slovo, zámer. Toto stvorenie mysle sa v biblii popisuje ako: Na začiatku bolo slovo…

Toto slovo, táto myšlienka, obraz, alebo zámer je vlastne stvorenie samotnej hmoty (myšlienka je jemná hmota). Z fyziky vieme, že každá hmota vyžaruje zo seba pole. Toto pole je nositeľom informácie o tejto hmote. Preto sa mu hovorí aj informačné pole. Vzťah medzi hmotou a poľom je taký, že hmota sa mení na pole a pole sa mení na hmotu. Hmota je zhustené pole a pole je zriedená hmota. Pole má dve základné charakteristiky. Mužskú, odstredivú silu, to je elektrické pole a ženskú, dostredivú silu, to je magnetické pole. (Význam tohto pochopíme, keď budeme skúmať vplyv človeka na hmotu.) Takže na začiatku vzniká pole. Toto pole nesie v sebe informáciu o tvorenej hmote. Táto tvorená hmota je vlastne stvorený hmotný svet. Takže na začiatku je bytie, z ktorého vzniká myseľ. Táto myseľ je nositeľom zámeru, slova, myšlienky, obrazu o tom, čo má byť stvorené. Tieto informácie sú napísané vo forme poľa, ktoré je vyžiarené do priestoru, súčasne so stvorením mysle.

Vznikajú planéty, hviezdy, galaxie, vesmír.

Tu je dôležitý proces zahusťovania poľa do hmoty. Myšlienka o planéte, alebo hviezde sa zhmotní pod vplyvom citu. Ten vzniká súbežne so vznikom mysle. Nenachádza sa v ňom však polarita. Neexistuje tu nič negatívne. Samotný cit vychádza z radosti zo stvorenia, ktoré zachytáva vedomie v procese vzniku mysle. Čím silnejšie a intenzívnejšie je cítenie, tým väčšie je zahusťovanie hmoty. Materializácia myšlienky. Mohli by sme si to predstaviť ako malé dieťa, ktoré sa hrá a objavuje v sebe radosť z hry, ktorej sa venuje. Jeden pohľad do očí malého dieťaťa ako sa hrá, a ste práve v tom stave stvorenia a vedomia, o ktorom hovorím.

A teraz sa dostávame k človeku. Celý tento príbeh stvorenia je vlastne aj príbehom človeka. To, čo prežíva človek od narodenia cez smrť, až po svoju nesmrteľnosť, je vlastne príbehom bytia a stvorenia. Len to v sebe musíme nájsť. V súfijských zdrojoch je to pekne popísané ako príbeh boha, ktorý bol pokladom, tento poklad (boh)zakopal, potom ho dlho hľadal, až kým ho znovu nenašiel a zistil, že tým pokladom vždy bol.

Tento príbeh nám však okrem iného dáva informáciu o niečom inom. A síce o tom, že boh o sebe nevedel, hľadal sa, aby sa znova našiel. Čiže je tu prvok negativity. Ale my sme na začiatku hovorili o tom, že v prvotnom stvorení z bytia polarita neexistovala. Čo to teda je za negativitu?

Tento príbeh nás navádza, upozorňuje nás na nejaký druh hry: Stratil som sa, bojím sa, neviem kde som, som smutný, slabí, hľadám sa, pochybujem o sebe, ale nakoniec sa znovu nachádzam a zažívam blaženosť. Vidíte tam nejakú spojitosť so svojím životom? Celkom určite. Je to totiž hra života, ktorá tu bola vytvorená a všetci cez ňu prechádzame.

Aby sme cez ňu mohli prechádzať, tak z bytia bolo stvorené aj to, čomu sa hovorí klam, alebo ego. To, čo nemá v sebe vedomie celku, ale je súčasťou celku. To, čo sa cíti oddelené ale oddelené nie je.

Klam. Negativita. Toto ego je vytvorené ako falošná predstava o sebe, aby človek mohol túto hru života hrať. Význam tejto hry je podstatou onoho súfijského príbehu, ale aj väčšiny náboženských príbehov vo svete. Z vedeckých disciplín o tom viac a viac začína hovoriť kvantová fyzika, ktorá si začína uvedomovať, že celá jej teória vlastne môže fungovať a platiť len vtedy, keď medzi pozorovateľom a pozorovaným nie je žiadny rozdiel. V budhizme a hinduizme je to popísané ako advaita, veda o nedvojnosti.

A aby si človek túto jednotu uvedomil, z bytia bola stvorená hra na ego. Človek do nej vstupuje, stotožní sa s egom ako s falošnou predstavou o sebe, potom sa hľadá, trápi, trpí, až kým sa nájde a zistí, že tým čo hľadal vždy bol.

Ego bolo stvorené pre to, aby si človek ľahšie uvedomil, kým skutočne je. Je to ako nápis bielej kriedy na čiernom pozadí. Ak človek prežije to, čím nie je, ľahšie si uvedomí, kým skutočne je. Je tým pokladom, ktorý bol zakopaný, a vždy ním bol.

Pri stvorení človeka bol postup podobný ako pri stvorení vesmíru, akurát bol do neho vložený prvok negativity. Myseľ vyžiarila informačné pole, a to sa zhusťovalo do podoby a kvality ľudského tela. Jeho súčasťou ale bola aj polarita. To znamená, že súčasťou mysle a duše človeka sú tak pozitívne aj negatívne myšlienky, city a emócie.

Výsledkom stvorenia boli teda myseľ vesmíru ako makrosvet a myseľ človeka ako mikrosvet. Obidva svety postavené na rovnakých princípoch. Jediný rozdiel je v existencii polarity, a teda negativity v ľudskej mysli. Tento moment je zachytený napríklad v egyptských mystériách o Hermovi, kde sa hovorí: Ako na zemi, tak v nebi. Ako hre tak dole. Tým je poukazované práve na myseľ vesmíru a myseľ človeka, alebo presnejšie na zdroj vesmíru a zdroj človeka.

Vyžiarené pole pri stvorení človeka má teda dve polarity. Negatívnu a pozitívnu. Znamená to, že človek v sebe disponuje možnosťou tieto dve polarity používať. Do akej miery a ako ich využíva,

závisí od pochopenia človeka, ako prejav slobodnej vôle. Táto možnosť voľby je teda zapísaná v genetike človeka.

Ako to teda máte vy? Rozhodujete sa slobodne, akú emóciu alebo myšlienku zachytíte, prežívate a tak materializujete do svojho života? Alebo prežívate to, čo k vám bezprostredne prichádza, bez schopnosti rozlišovať, čo v živote chcete a čo nie? Ste vy tým kto si svoj život vedomo vytvára, alebo ste len ako biliardová gula, ktorú život búcha od jedného mantinelu k druhému?

Príde k vám nahnevaný človek, vy sa nahneváte?

Príde smutný, vy ste smutný?

Niekto vás vystraší a vy sa bojíte?

Napadne vás negatívna myšlienka a vy sa trápite?

Ako je to vo vašom živote? Sami si vyberáte myšlienky, ktorými sa budete zaoberať? Sami si vyberáte city, ktoré budete prežívať? Sami si vyberáte prácu, ktorej sa budete venovať? Sami si slobodne vyberáte, čo budete žiť, alebo apaticky podliehate tomu, čo vám prinesú životné okolnosti? Vidíte mraky a cítite búrku? Alebo vidíte búrku a cítite slnko?

No ak si na tieto otázky odpoviete, odpovedali ste si práve aj na otázku, ktorá je v nadpise tohto článku.

Ďalšia dôležitá vec, ktorú musíme pochopiť, je to, aká je súvislosť medzi myšlienkami, citmi a ľudským telom. Toto je základný predpoklad k tomu, keď chceme v ľudskom tele niečo tvoriť.

Bez tohto poznania bude všetko problém a slobodná vôľa tatam.

Myšlienka, cit, emócia, telo majú hmotný charakter. Rozdiel je len v hustote hmoty. Telo je najhustejšia forma hmoty. City, emócie jemnejšia a myšlienky najjemnejšia forma hmoty. Každý hmotný predmet je nositeľom poľa. Pole je energia vo forme vlnenia. Toto pole nesie v sebe informáciu o tejto hmote. To znamená, že ako myšlienky, tak city, emócie, aj telo vyžarujú zo seba energiu poľa. Tá je merateľná a citlivý človek ju zachytí a dokáže načítať (aura). Toľko ku zloženiu. Teraz o vzájomnom vplyve:

Myšlienka svojim poľom ovplyvňuje a mení citovo-emocionálne pole, a to následne mení city a emócie. Ak ste kľudný a niekto vás naočkuje nejakou negatívnou myšlienkou, tak sa rozčúlite, dostanete strach, smútok alebo sa nahneváte. Tento negatívny stav emócie, ktorý začnete prežívať, začne bezprostredne ovplyvňovať fyzikálne polia vašeho tela, a tie zmenia štruktúru a správanie vašeho tela. Zvýši sa vám krvný tlak, rozbúši sa srdce, roztrasú sa nohy, ruky, sfarbí sa pokožka na červeno atď. Prípadne ak je strach príliš silný, môže sa vám srdce aj zastaviť a v extrémnom prípade môžete aj zomrieť. Ak tieto sily pôsobia dlhodobo, v tele sa môžu rozvinúť bolesti a choroby. Toto je proces, ktorý môže spustiť jedna myšlienka až po prejavenie do hmoty.

Pozor na jednu vec. Len samotná myšlienka, len pozitívne myslenie nepomôže zmeniť realitu, pretože myšlienkové polia nedokážu zmeniť fyzikálne polia hmotného sveta priamo. Ku zmene potrebujeme aj pozitívne cítiť, pretože až citovo-emocionálne polia zahusťujú fyzikálne polia, a tie bezpodmienečne menia hmotu. To, čo prežívame, to nám prichádza do života. Ak prežívame utrpenie, priťahujeme a zväčšujeme utrpenie. Ak prežívame odvahu, radosť, pokoj, vďačnosť, lásku, silu atď, všetko toto posilňujeme a priťahujeme do svojho života.

Toto sú súvislosti a príčiny, ktoré bezprostredne ovplyvňujú kvalitu nášho života. Ak ich poznáme, môžeme ich aj využiť, a tak ovplyvniť zdravie a vek nášho tela. Negativita spôsobuje rozpad, entropiu, slabosť a chorobu. Čím viac ju prežívame, tým viac si ničíme a skracujeme život. Svoj život máme bezprostredne vo svojich rukách. Toto všetko je však len ako potenciál, ako možnosť. Skutočnosťou to pre nás začne byť až vtedy, keď tento potenciál začneme vedomo používať.

Ako to teda máte? Využívate vedomo tieto nástroje? Lebo možnosť čo si vyberieme tu máme. Možnosť voľby tu máme, ale robíme to?

Niekto by mohol povedať, ale veď srdce bije, neriadiš ho. Mozog tvorí myšlienky a neriadim to. Dýcham a deje sa to. Žľazy tvoria šťavy, trávenie trávi atď. Áno, toto platí, ale…

Keďže človek je obdarený falošným obrazom o sebe, svojím egom, nevedomím, automaticky by orgány riadiť nemohol. Preto tieto orgány sú naprogramované tak, že ich riadi vesmírna myseľ, ktorá nemá negatívny princíp. Toto je tak vytvorené preto, aby sa zachoval život. Ego vo svojom nevedomí nemôže riadiť orgány, ktoré potrebujú nepretržitú prevádzku. To ale nemení nič na tom, že človek si aktívne svojim myšlienkovo-emocionálnym nastavením skracuje alebo predlžuje život alebo si ho robí zdravším alebo chorším.

Ak ale dokážeme svoju ľudskú myseľ z mikrosveta preniesť do vedomého stavu, ak na základe slobodnej voľby pochopíme, ako fyzické polia ovplyvňujú a riadia vnútorné orgány, potom dokážeme riadiť tieto orgány aj z úrovne nášho ľudského mikrosveta. A nielen orgány. Dokážeme ovplyvniť aj život, alebo smrť.

Zaujímavé na tom celom je to, že život nás vlastne stále núti do toho, aby sme tú slobodnú vôľu už konečne začali používať. Tlačí nás práve cez bolesť a utrpenie, a toto je práve momentom, ktorý človeka zastaví a prinúti ho zamyslieť sa, aby sa vydal inou cestou, cestou sebapoznania…

Skúste sa zamyslieť nad jednou otázkou. Všetky náboženstvá, ktoré boli kedy vytvorené na tomto svete, sú postavené na viere, odovzdaní, alebo prijatí, čo je v podstate viac názvov pre to isté.

Psycho-emocionálny stav, ktorý pri tomto odovzdaní, viere, alebo prijatí vznikne, vytvorí citovo-emocionálne pole, ktoré začne prepisovať fyzikálne polia ľudského tela, a tomuto poľu sa telo bezpodmienečne prispôsobí. Chorí človek sa uzdraví. To je dôvod, prečo sa v novom zákone píše: Ver a tvoja viera ťa uzdraví. Alebo: Stane sa podľa tvojej viery. Ibaže tento zákon neplatí len pri liečení, ale platí všeobecne, v každej časti ľudského života.

Keď veríš v to, že ochorieš, tak ochorieš.

Keď veríš, že sa uzdravíš, budeš zdravý.

Keď veríš, že ťa zrazí auto, stane sa.

Keď veríš, že to dokážeš, podarí sa ti to.

V čo veríš, to sa ti stane.

Zhmotníš všetko, čomu dokážeš bezpodmienečne uveriť.

A teraz tá otázka. To nad čím by sa mal asi človek zamyslieť:

Ak platí, že stane sa podľa tvojej viery, prečo teda ľudia veria tomu, že musia zomrieť?

Len preto, že všetkým sa to tak deje?

Je toto slobodná vôľa? Alebo je to slepá hypnóza? Davová psychóza?

Nuž na toto si už musí odpovedať každý sám.

Ďalšia dôležitá vec, čo treba v tejto súvislosti pochopiť je vzťah makrosveta k mikrosvetu. Aký je vzťah vesmírnej mysli k ľudskej mysli. Aby to bolo jednoduchšie pochopiť, tu si pomôžeme prirovnaním. Predstavte si kvapku vody a potom si predstavte oceán. Kvapka vody je voda, aj oceán je voda, ale objem je neporovnateľný. Rovnaké zloženie, rovnaké princípy tvorenia, ale nepredstaviteľný rozdiel v sile.

Toto je jeden z dôvodov, prečo sú ľudia, čo si myslia, že neexistuje nič, čo by človek riadil. Čo môže riadiť kvapka vody v oceáne? Myslia si preto, že človek slobodnú vôľu nemá. Svojím spôsobom majú pravdu, ale je to pravda len polovičná. Ďalej pochopíme prečo.

Vesmírna myseľ riadi celý vesmír, kupy galaxií, galaxie, hviezdy, planéty, pohyby týchto telies, ich formovanie, vznik a zánik, atmosféru planét, teploty, osvetlenie, zrod, život a zánik živých aj neživých organizmov. V ľudskom tele riadi tep, dych, žľazy, bunky, atómy atď. Je tu ale jedno ale.

Aby sme pochopili toto, dáme si ďalšie prirovnanie.

Predstavte si krásny letný deň. Vonku je 30 stupňov celzia. Horúci deň. Sedíte nahý na pláži, opaľujete sa, občas skočíte do vody sa schladiť, občas si dáte zmrzlinu. Počasie neriadite, ani obeh planéty okolo slnka. To riadi vesmírna myseľ. Máte v tejto situácii možnosť voľby? Môžete robiť aj niečo iné, alebo musíte len ležať holý na brehu jazera?

A teraz si predstavte,že sa ochladí. Príde zima. Planéta sa voči slnku posunie a vonku zavládne mráz -20 stupňov celzia. Ovplyvnilo vás to? No samozrejme, že áno. Ak by ste zostali naďalej ležať holý na brehu jazera, bol by ste blbec. Teda pardón, bol by ste zamrznutý blbec. Ak máte zachované triezve zmysli tak sa oblečiete. Vesmírna myseľ vás donúti sa obliecť, ale stratili ste aj svoju možnosť voľby? Alebo sa môžete rozhodnúť, že sa pôjdete korčuľovať, lyžovať, prechádzať, alebo pôjdete domov a len tak si v teple budete čítať knihu? Pochopili ste to? Myslím, že áno. Vzťah medzi vesmírnou mysľou a mysľou človeka je presne taký ako v tomto príklade. Ovplyvňuje síce človeka, ale ponecháva mu slobodnú vôľu.

A teraz to posledné a na prvý pohľad šialené. Píšem, že vesmírna myseľ ovplyvňuje ľudskú myseľ.

Ale je možné, že by aj ľudská myseľ dokázala nejako ovplyvniť vesmírnu myseľ?

Na toto nám dáva odpoveď stredoškolská fyzika. Znova malý príklad. Idú po ulici vojaci. Čata bojovníkov, desať ľudí. Pochodujú. Prídu k mostu a dostanú príkaz prejsť do kroku. Učilo sa to na každej vojenskej škole, alebo brannej príprave. Viete prečo? Odpoveďou je to, čomu sa vo fyzike hovorí zákon rezonancie. Ak by totiž vojaci pochodovali ďalej po moste a náhodou by ich rytmus dupania bol totožný s frekvenciou mosta, most sa jednoducho môže zrútiť. Podobne ak napríklad na strune vyladíte frekvenciu s frekvenciou skla, zvukom dokážete rozbiť sklenený pohár, alebo tabuľu skla. Príkladov je mnoho, ale podstatný je tu zákon rezonancie, ktorý hovorí o tom, že malé dokáže ovplyvniť veľké. Na tomto princípe dokáže aj myseľ človeka ovplyvniť vesmírnu myseľ. To je presne to tvrdenie mystikov, ktorí hovoria: Keď sa pohne steblo trávy, pohne sa aj celý vesmír.

Vesmír je celistvý, nie je rozdelený. Ak sa pohne prst na ruke, pohne sa celé telo. Božskosť vstupuje do ľudskosti a človek do bytia. Jedno je časťou druhého. Myseľ vystupuje z bytia a znova sa do neho navracia v makrosvete vesmíru, aj v mikrosvete človeka. Tento proces sa neustále opakuje ako nádych a výdych.

Je dôležité, aby človek v tomto procese tvorenia robil to, čo ho baví, napĺňa. Vtedy sa odpája od negativity a nevytvára si v tele slabosť a chorobu. Jeho pocit radosti, naplnenia a pokoja sa zväčšuje a sila citovo-emocionálneho poľa pri materializácii sa znásobuje. Osobná vôľa sa postupne spája s vôľou celku. Všetko sa začína diať akoby samé, bez úsilia, bez námahy. Nie je potrebné bojovať. Vôľa sa mení na uvoľnenie. Uvoľnenie sa mení na prijatie a prijatie v sebe rodí spojenie s niečím, čo nás presahuje. Človek vstupuje do bytia. Vnára sa do stavu bez polarity. Jemná emócia blaženosti, ktorú si z tohto stavu vynáša, je po premietnutí do zámeru tvorenia znova spúšťačom procesu materializácie.

Nádych, zdroj, výdych. Toto je proces tvorenia.

Myseľ to je hláska M. Dýchanie je hláska I. Pochopenie je hláska E a bytie, zdroj to je hláska R.

MIER.

Keď pochopíme, kto sme, ako tvoríme, tak na tejto planéte zavládne mier.

Amen a mier s nami,

Zdraví gazda.