Na začiatku bola vždy mama a otec. Muž a žena. Všetci máme v duši tieto dve časti. Postupne sa vzájomne oddeľujú. Jedna sa rozvíja viac, druhá putuje do tieňa. Muž rozvíja rozum, logiku a jeho cit putuje do tieňa. Žena rozvíja cit a jej logická časť ostáva v tieni.
K tomuto oddeleniu dochádza medzi 4. a 7. rokom života dieťaťa. Dieťa vtedy prechádza zo stavu jednoty, bytia do stavu oddelenosti. Tu sa rodí láska. Túžba po tej opačnej polarite. Preto dieťa do 4.-7. roku života nevysloví hlásku L, ale namiesto toho povie J. Nepovie Láska ale Jáska.
Dieťa je v stave Jástva, je vo vedomí Ja som. Keď sa oddelí, prirodzene vysloví hlásku L. Preto aj stav a slovo, ktoré sa tohto týka, začína hláskou L, Láska. Rozum začne hľadať cit a cit začne hľadať rozum. Muž začne hľadať ženu, žena začne hľadať muža.

Hláska A je hmotný svet.
Dvojhláska LA vyjadruje rytmus, preto dieťa spieva LA,LA,LA…
S je v obrazovej reči hláska pohybu okolo dvoch protikladov, sínusoida. (jing, jang). Zároveň je to
spojovník, spája.
K alebo KA je sila. Hovorí sa, že Inuiti majú najmenej sto spôsobov na vyjadrenie slova sneh. V slovenskom jazyku je najmenej sto spôsobov, ako vyjadriť slovo Sila a každý z nich má svoj špecifický význam. KA je jedným z nich.( To len pre porovnanie, aby ste videli, čo tvorí nosný prvok danej kultúry, tomu dáva najviac mien.)
Slovo LÁSKA v slovenskom jazyku znamená: Sila pohybujúca sa v rytme od jedného protikladu k druhému. Symbolicky sa tento pohyb vyjadroval obrazom kolovratu, alebo tým, čo dnes poznáme ako čínsky znak jing a jang spojený v kruhu.

Tu nám neskutočne pomáha slovenský jazyk, ktorý má v sebe ukryté tajomstvo života (všetky slovanské jazyky viac alebo menej). Slovo rozum alebo um sa skladá z dvoch základných hlások, kde hláska U je hláskou srdca. Zvukovo rezonuje s oblasťou srdca. A hláska M zvukovo rezonuje s oblasťou mozgu. Preto slovné spojenie UM alebo Rozum znamená spojenie srdca a rozumu. V symbolickej rovine je to spojenie princípu muža a ženy v jednote. Takže um (rozum) je cieľ aj cesta každého človeka na tejto planéte, či už si to uvedomuje, alebo nie.
V tomto svete sú tri základné pohľady na život. Pohľad ženy, pohľad muža a pohľad toho, kto si uvedomuje existenciu obidvoch častí vo svojej duši. Z tohto tretieho pohľadu píšem teraz tento článok.

Ako som už posledne hovoril, umenie vzťahu je technológia. Je to návod na použitie a človek sa ho učí celý život (vrátane mňa). Už samotné poznanie, že neviem, je dobrý začiatok.
Som si vedomý toho, že si nemusím byť niečoho vedomý, ale urobím všetko pre to, aby som si svoju nevedomosť uvedomil…
Toľko na začiatok. Poďme teraz k jadru veci.
Na začiatku akéhokoľvek vzťahu je zamilovanie (alebo nejaký iný druh osobnej príťažlivosti). Zamilovanie je darom od boha, od života. Nikto si ho nijako nezaslúžil, nenaplánoval ani inak nezariadil. Jednoducho sa to stalo. (Riadenie, plánovanie, alebo zásluhy sú síce súčasťou života, ale až na vedomej úrovni.)
Čo sa ale vlastne stalo? Čo nám život umožnil prežiť? Pochopili by ste, čo je to láska, ak by ste ju sami neprežili? Určite nie, a preto táto skúsenosť. Niečo sa tu deje, niekto tu niečo riadi a my o tom nevieme.
Podstatné je tu teraz to, čo sa deje. My vidíme svojho partnera v krásnych farbách, vidíme na ňom všetko dobré, ohromne nás to napĺňa a oblažuje. Ako je to možné? Veď má aj tienisté stránky, ale tie mi nevidíme. Toto je ale to podstatné. Niekto, alebo niečo nám zastrelo vedomie a mi vidíme len to pozitívne. A čím viac vidíme to pozitívne, tým viac to aj cítime. A čím viac to cítime, tým väčšiu blaženosť prežívame. Začíname sa milovať, žiť spolu, stavať domy, rodiť deti a ďalej to už poznáte.
Je tu ale jedno ale.

Ten niekto, čo to riadi, hovorme tomu život, za nás túto prácu nebude robiť donekonečna. Čo by vyrástlo z dieťaťa, keby za neho všetko robil rodič? No vedel by asi dosť málo o živote.
Takže prvé pochopenie v tomto príbehu je v tom, že človek si uvedomí rozdiel medzi láskou a zamilovaním. Zamilovanie je niečo, čo za teba robí život. Lásku musíš vytvoriť sám.
Zamilovanie je len ochutnávka toho, aby si vedel, čo máš vytvoriť. A keď to vytvoríš, je to láska, a tú ti už nikto nezoberie…
Druhé poznanie je teda vôľa. Musíš ju použiť, či chceš, alebo nechceš. Tu pozor na jednu vec! Ak hovorím vôľa, nehovorím znásilnenie. Hovorím o vôli, ako o niečom, čo robíte z radosti. Robíte to, pretože vás to baví, ťahá vás tam vaša duša. Ak ste našli odvahu ísť touto cestou, tak aj ten najväčší problém sa pre vás stane detská úloha. Vôľa sa stane uvoľnením. Viac ako vôľa to bude plynutie a vlastne sa to bude diať všetko samo, bez vašej účasti. Vy to budete len pozorovať. Tento bod programu si ale uvedomíte až v priebehu cesty.
Tretia vec, čo je treba urobiť, je pomenovať, čo to láska je.
Zamilovanie síce prežívame srdcom, ale do tohto stavu sa často zapletajú nespracované veci z mysli, ktoré nám zahmlievajú videnie a bránia nám tak vidieť, čo to tá skutočná láska je. Ak ju ale chceme vytvoriť, musíme si tieto veci pomenovať, aby sme náhodou netvorili opak toho, to čo láska nie je.
Teraz položím pár otázok. Ak si na ne správne odpovieme, pochopíme to čo láska je aj to čo láska nie je, čo ju naopak rozkladá.
Takže:

Je láska agresívna, plná napätia, žiarlivá, chamtivá, túži vlastniť, manipulovať, očakáva, neverí, háda sa, nenávidí, zotročuje, ubližuje, súdi, klade podmienky, je plná strachu, bezcitná, hnevlivá, nepokojná, je lakomá, ničí, je chorá?… atď
alebo je láska jemná, dáva bez podmienok, ochraňuje, pomáha, dáva slobodu, nevlastní, miluje, spolupracuje, je odvážna, súcití, má radosť, pokoj, zdieľa, tvorí, je zdravá?…atď

A tu je už priestor na každom z nás. Ako vyhodnotíme odpovede na tieto otázky, takú lásku budeme tvoriť. Skúškou toho, či ideme po správnej ceste je dobrý pocit, dostatok energie, naplnenie, pocit celosti, odvaha, pokoj, súcit, radosť, tvorivosť, zdravie, vedomie jednoty so všetkým, pochopenie… naplňujúca láska.
Ak toto nebude, tak sme niekde spravili chybu, niečomu nerozumieme. To už je ale cesta vývoja.
Ak hovoríme o tvorení, tu je dôležité pochopiť jeden prírodný zákon. Ak chceme priviesť niečo do hmoty, ak chceme niečo v tomto svete vytvoriť, postupnosť je nasledovná:
Na začiatku je myšlienka (slovo), obraz toho čo chceme uskutočniť.
Myšlienka má silu prebudiť city, emócie,
a tie priamo menia realitu.
Hmotný svet sa im podriaďuje bezpodmienečne a mení ich na svoje zrkadlo.
Tento zákon je pre nás dôležité (pri vzťahu) mať vo vedomí, lebo keď je vzťah narušený a my budeme to negatívne prežívať, budeme vlastne podporovať rozpad vzťahu. Preto ak je partner v negatívnych emóciách, my musíme v sebe vytvoriť, a udržať to, čo je v tom partnerovi dobré a pekné a musíme to hlavne cítiť. Takto partnerovi namiesto prijatia jeho negatívneho obrazu ponúkneme pozitívny obraz o ňom samom a on sa v ňom skôr či neskôr uvidí (a začne ho žiť). Svetlo vždy rozptýli tmu, nie naopak. Obrazne sa tento zákon dá vyjadriť ako:
,, Vidieť búrku, ale cítiť slnko.´´

Je to vlastne ten istý proces aj postup ako pri zamilovaní. Predtým zamilovanie spôsobilo, že sme sa nedívali na tieň partnera a prežívali sme len to krásne z neho, teraz to isté robíme sami. Stávame sa tvorcom lásky namiesto života, stávame sa životom samotným. Pred tým to robil život za nás a my sme nemali ani šajnu o tom čo sa deje, teraz to robíme my, vedome.
Prchavé zamilovanie sa stáva trvalou láskou…
Kto tomuto do hĺbky porozumie, získa schopnosť tvoriť a riadiť v tomto svete čokoľvek.

Na záver by som chcel napísať pár zásad, čo by mala urobiť žena, aby žila vo funkčnom vzťahu s chlapom. V minulej časti som to písal pre chlapov (Tatra), takže teraz to isté pre ženy:
Matra, cesta ženy:

Žena vychádza z podvedomia, z intuície. Častokrát to nevie logicky zdôvodniť ale veci cíti a je si v tom istá.
Ak ju muž nie je schopný počuť, ak nerozumie jej reči, nevie s ňou komunikovať, lebo nerozvinul ženu v sebe, duchovne sa od nej odpája, žena prejde vzápätí do oddelenia fyzického. Prestane mať chuť sa s mužom milovať. Ak tá žena má odvahu, tak to aj urobí. Pre ženu je to posledná hranica, ako dáva mužovi najavo aby ju vypočul. Pre chlapa je sex na najvyššej úrovni telesnosti, a preto takéto rozhodnutie s ním riadne otrasie. Ideálne je keď sa preberie a začne hľadať odpovede, čo sa deje a kde urobil chybu. Toto je práca chlapa a na to musí prísť štúdiom a premýšľaním. Ak má vzťah obstáť túto skúšku, každý z partnerov musí pracovať na sebe, bez obviňovania druhého.
Dnes už je na nete kopec koučov, psychológov a ľudí, čo s touto témou pracujú. Vyberte si z nich takého ktorý vám bude pasovať, ak to potrebujete, alebo pracujte samostatne. Každý človek má inú cestu. Nečakajte, kým začne ten druhý. Je veľká pravdepodobnosť, že keď sa zmeníš ty, začne sa meniť aj tvoj partner. Nezabudnite na to, že na začiatku ste sa milovali. Je tam teda niečo čo jeden na druhom môžete obdivovať. Ak máte deti, je tam o dôvod viac.

Čo by mala urobiť žena?

1.- Drž vo vedomí to dobré o svojom mužovi, cíť to, kľudne ostaň fyzicky od neho oddelená, vytrvaj, ale cíť v sebe to, čo je v ňom dobré. Muž začne premýšľať a po čase aj konať. Počkaj si na ten správny krok a oceň ho. Nič chlapa nepovzbudí viac ako ocenenie a nič ho neznechutí viac, ako žena, ktorá nevidí, že sa snaží a všimne si len to, čo urobil špatne.
2.- Emocionálne sa odpoj od vzťahu. Nechci od muža, aby uspokojil tvoje city. Prestaň od neho niečo chcieť. Keď vytvoríš seba do krásy a radosti, muž za tebou príde a položí sa ti k nohám.
3.- Komunikuj bez emócií. Nalievaj len do prázdneho pohára a počúvaj očami druhého človeka.
Zaujímaj sa o to čo prežíva tvoj partner a tvoje deti.
4.- Vymedz si svoje hranice. Stráž si svoj osobný priestor a nevstupuj bez opýtania do priestoru druhého človeka.
5.- Nesúď ale rozlišuj. Rozlišovanie je výber bez negatívnej emócie a odsudzovania.
6.- Daj dušu spoločnému domovu, vytvor teplo domova.
7.- Podporuj rozvoj a tvorivosť, nekritizuj.
8.- Buduj svoje telo a dušu, rozkvitni do krásy.
9.- Uzdrav a vytvor samu seba na svoj obraz.
10.-Staň sa vzorom pre svoje deti.

Slová a techniky sa môžu mierne meniť, ale dúfam, že ste zachytili podstatu. Ak ste ju zachytili, dokážete tieto princípy využiť v akomkoľvek vzťahu. Pracovnom, priateľskom, rodinnom, alebo partnerskom. Výsledkom bude kombinácia slobody a lásky.
Nástroje máme vo svojich rukách, cieľ je jasný, niet sa na čo vyhovárať. Krízu vždy berte ako dôvod na sebarozvoj. Veci netreba nikdy siliť. Ak vám vzťah dlhodobo viac berie ako dáva, je niekedy aj zmena partnera potrebná.
Ak tí ľudia boli aspoň trochu kompatibilný, toto je návod, ako to znova spojiť a to nielen z krízy, ale aj z rozchodu. A keď to nevyjde, bude to nástroj do nového vzťahu. Milovanie patrí do zdravého vzťahu, nebojme sa rozprávať ani o intímnych veciach. Rozhovor je najkratšia cesta k zladeniu .
A keď sa máme o čom zhovárať, máme čo spolu prežívať, telesné spojenie z toho vyplynie prirodzene.
Cieľ máme spoločný. Každý síce vychádzame z opačnej strany, ale tam niekde je jednota, miesto bez utrpenia, bez smrti.
Či ideme správnou cestou zbadáme podľa toho, že negatívnych emócií v našom živote bude menej a menej a lásky bude viac a viac…
Človek sa musí len rozhodnúť. Voľba je na nás, či budeme od života ďalej očakávať, aby nás obdaril zamilovaním, alebo sa rozhodneme zobrať zodpovednosť do svojich rúk a lásku jednoducho vytvoríme sami.

Nech sa nám všetkým na tejto ceste darí.

Zdraví vás gazda.