2. Skutočný príbeh na zamyslenie

Moc som o tom písať nechcel, ale udalosti a súvislosti života ma k tomu akosi potlačili.

Teraz ten príbeh.

7 – 8 rokov dozadu sme predávali biojablká do rôznych hypermarketov. My sme predávali marketu vtedy za 15 Sk/kg. Market predával zákazníkom za 33 sk/kg.  Na tom by nebolo nič zvláštne, keby vo vedľajšom regále nepredávali jablká striekané za  16 sk/kg. Ani na tom by nebolo nič zvláštne, keby tie jablká neboli z Nového Zélandu.

Takže, priatelia, skúsme odhaliť tento paranormálny jav.

Jalbko dodané do marketu zo vzdialenosti 10 km stojí v predaji 33 Sk/kg. A jablko dovezené z opačného konca zemegule stojí 16sk/kg.  Z opačného konca zemegule znamená niekoľko tisíc kilometrov. Zo značky bio môžeme pokojne upustiť.

Takže, poďme skúmať.

Prvá vec, čo ma napadla bolo, že zrejme na Novom Zélande sa rodia jablká bez práce a zberajú to dobrovoľníci bez nároku na odmenu.

Aby som vylúčil túto možnosť, zistil som, že to tak naozaj nie je a cena jablka na Zélande stojí +- 1 austrálsky dolár, čo je zhruba 30 Sk/kg.

Takže malá rekapitulácia:

Novozélandský farmár predá 1 kg jabĺk za 30 Sk. Dopravná spoločnosť to odvezie  tisíce kilometrov na Slovensko a tu to market predáva za 16 Sk/kg.

Niečo Vám to pripomína? Áno, aj mne to pripomenulo knihu Hlava XXII. O americkej akonomike cez vojnu. Kde Milo Minderbinder nakupuje vajco za 2 doláre predáva ho za 1 dolár a má z toho zisk 3 doláre.

Takže poďme ku koreňu veci.

A pretože nie je ani vojna a ani nie sme americkí vojaci, skúsme pochopiť ako tento superbiznis funguje.

Je to v podstate jednoduché, tak ako všetko, čomu človek rozumie.

Farmár na Novom Zélande dostane od štátu 15 Sk/kg dotáciu. Čiže toľko, čo slovák dostane na Slovensku od Hypermarketu (Teda nie od štátu!)

15 Sk/kg dostane proexportnú dotáciu subjekt, ktorý jablká vyvezie z Nového Zélandu a dopravná spoločnosť, ktorá tovar (v našom prípade jablká) prepraví. Čiže -15-15 = -30. To znamená, že teraz majú jablká hodnotu 0 Sk/kg. Celé sa to musí z niečoho zafinancovať a preto si finančné inštitúcie zoberú svojich pár percent. A tak po odrátaní úplatkov pre politikov, ktorí dotácie schválili market na Slovensku nakupuje jablká z Nového Zélandu po 5 Sk/kg a predáva ich s 200% ziskom. Hlava XXII.

Čo k tomu dodať?

Snáď len zamyslenie, ako je to vôbec možné, kto toto všetko dovolí a kde sa na to zoberú peniaze. (Viac o tejto problematike v článku Svetová hospodárska kríza)

Na podobné otázky si v starom Ríme odpovedali vždy protiotázkou. „Kto mal z toho prospech?“

Takže poďme po poradí:

–         farmár na Zélande dostane zaplatené za jablká,

–         politik dostane zaplatené od exportných dopravných, finančných a ropných spoločností, že schváli dotačné zákony,

–         všetky tieto dopravné, exportné, finančné a ropné spoločnosti majú časť zisku z dotácií a časť z biznisu,

–         dopraváci z dopravy,

–         finančné spoločnosti z poskytnutia financií,

–         ropná z predaja ropy,

–         a samozrejme z toho majú zisk všetci ich dodávatelia a odberatelia,

–         na konci predaja samozrejme market, ktorý lacno kúpil a draho predal,

–         slovenskí politici, ktorí zrušili dotácie na Slovensku obdobné ako  má Nový Zéland a celý kapitalistický svet (a nie je podstatné, či sa jedná o dotácie priame, nepriame alebo skryté),

–         vlastne by sa dalo povedať, že aj konečný spotrebiteľ (v našom prípade Slovák), ktorý si povie, serem na drahé slovenské jablká za 33 sk/kg. Ušetrím a kúpim si radšej za 16 sk/kg z Nového Zélandu.

Takto vyzerá na prvý pohľad úplná idylka. Toľko spokojných ľudí. Dokonalý kapitalizmus.

Buďme ale objektívni, vedeckí a položme si aj opačnú otázku: „ Kto z toho prospech nemá?“ Poďme z opačného konca.

–         slovenské poľnohospodárstvo je  v prdeli.

–         tým pádom je Slovensko závislé na dovoze potravín zo zahraničia a tým stratilo sebestačnosť a teda aj slobodu.

–         Odnesie si to aj slovenský spotrebiteľ, lebo nakupuje nekvalitné, mnohokrát postriekané a umŕtvené potraviny. Trpí chorobami a psychicky sa cíti v bezvýchodiskovej situácii. Nevie, čo sa to deje a nepozná príčiny, ani riešenia (nie každý)

–         nemocnice sú plné chorých ľudí

–         sociálny a dôchodkový systém nefunguje

–         pôda je zalievaná betónom a asfaltom

–         potoky a rieky sú otrávené splaškami, ropnými produktmi a chemickými látkami

–         vzduch sa už pomaly nedá dýchať, je plný výfukov a odpadu z fabrík

–         Zem už nechráni dostatočne pred Slnkom ozón, preto aj slnečné lúče môžu byť nebezpečné.

–         moria a oceány, ktoré brázdia tankery a dopravné lode sú plné odpadu. Zvieratá degenerujú a vymierajú,

–         atď…

Dalo by sa pokračovať ďalej, ale v skratke sa dá povedať, že celá planéta je na hranici kolapsu.

Tento príklad je popísaný na jablkách, ale platí to rovnako na väčšinu tovaru, ktorý užívame.

Stačí sa len pozrieť na koreň veci.

Kúpite si v rýchlom občerstvení hamburger z Brazílie? Je lacnejší? … Ale aká je za to daň?

–         vyrúbané pralesy

–         zotročené domorodé národy

–         znečistená príroda

–         chorý človek…

Stojí Vám toto všetko za chvíľu potešenia? Alebo nie? Ak nie, potom je najlepšie začať od seba. Ako na to? Budeme postupne zverejňovať na tejto stránke.