20. História, alebo dejepis. (Kde sú spálené dejiny Slovanov?)

Znova na prvý pohľad podobné a jednoduché slová, a predsa skrývajú v sebe mnoho, aj keď nie každému to musí byť jasné.
Poďme sa s nimi trochu pohrať a pouvažovať. Je to úvaha, takže si to môžeme dovoliť. Začnime slovom ,,história“.
Vždy keď študujem niečo, čo sa označuje týmto slovom, napadne ma Bohušov (Bohumerov) pohľad na vec. His storia. Z anglického his-story, jeho-príbeh (jeho rozprávka). Skutočne história, to sú písané príbehy. Vieme aj zhruba, čo to príbeh je. Vieme ale, kto tieto príbehy píše? A za akým účelom? No, to by sme mali preskúmať. Lebo na tom, že niekto niečo povie, napíše, nemusí byť nič zlé. Problém nastáva, že ak tomu začnete veriť a žiť podľa toho a zistíte, že je to hlúposť až vtedy, keď letíte z vysokej skaly, môže byť už neskoro. Preto poďme preskúmať, čo nám to títo páni hovoria a prečo.

Samotní historici hovoria, že históriu píšu víťazi. Pre porazených veľa miesta nezostáva. Je to naozaj tak. Môžeme to vidieť všade po svete. Tam, kde jeden zvíťazil, mazal a prepisoval mená a udalosti porazených. A na ich miesto prepisoval svoje meno a svoju story. Už len toto zistenie nám nutne naznačuje, že história nemusí byť totožná so skutočnosťou, ktorá sa odohrala. Panovníci, vládcovia, mocipáni vždy chceli mať svoj príbeh podľa svojich predstáv. Vidíme to aj v súčasnosti. Môže byť pri moci akákoľvek strana, ale štatistiky vždy hovoria v jej prospech. V tejto súvislosti ma vždy napadne jeden profesor štatistiky, ktorý svoju prednášku vždy začínal slovami: ,, Sú tri druhy lží. Malá lož, veľká lož a štatistika.“ No myslím, že to nepotrebuje komentár. Prečo ale učil štatistiku, to som sa už nedozvedel. (Asi preto, že mal príliš veľa akademických titulov, postavil na tom celé svoje živobytie a už sa toho nevedel vzdať. Alebo skrátka len pochopil, že všetko sa dá zmanipulovať a ak je človek nevedomý, ani si to nemusí všimnúť. Lož mu príde ako pravda a pravda ako lož.) Podobne je to aj s históriou. Každý ju chce mať vždy takú, aká sa mu páči. A páči sa mu vždy, keď má z toho prospech. Už Rimania, veľkí dobyvatelia, a imperátori, keď chceli zistiť, čo sa stalo, kde je pravda, položili si otázku:,, Kto mal z toho prospech?“ Nuž myslím, že ak chceme zistiť, kto má prospech z tej histórie, čo sa učí na školách, musíme si aj my položiť túto otázku. Ten ,,kto“ je ten ,,his“ v slove his-story, alebo história.

Z historických kníh vieme, že knihy sa prepisovali. Často krát ich prepisovali ľudia, ktorí im nerozumeli. Ďalej vieme, že knihy sa po celom svete pálili. Boli vypálené obrovské knižnice.  Množstvo poznania, alebo kroník nenávratne zmizlo. Na svete, ako by bol niekto, alebo niečo, kto/čo nechce, aby človek príliš vedel. Nechce, aby si niečo uvedomoval. Nechce, aby bol vedomý. Čo/Kto to je? Čo núti človeka, aby bol len ako otrok, ktorý poslušne vykonáva príkazy, až do momentu, keď poslušne zomrie?  Čo to je (kto to je), čo človeka núti len slepo veriť a nepremýšľať? Kto chce, aby sa človek správal ako poslušná ovca,  aj keď ten, kto to hovorí sa správa ako nenažratý vlk? Kto(čo) hovorí: ,,Len prijímaj svoje utrpenie, len ver a živ ma a ja ťa dovediem ku spáse, len cezo mňa môžeš prísť k vyslobodeniu, ja som to jediné a správne, čo ťa zachráni, mne odovzdaj svoj majetok a dušu…“?
Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú. Toto sú lákadlá niekoho, kto chce žiť z niekoho. Toto sú lákadlá lovcov. Lovcov nie hocakých. Lovcov tak šikovných, že si to ani nevšimnete a už ste tam. A ešte sa vám to bude aj páčiť. Ak ste dostatočne nevedomý.  Slovania takýmto bytostiam hovorili paraziti. A životu takto vedenému sa hovorilo Pa-Ra-Žiť. Ak je niečo veda, tak opak toho je Pa-veda. Ak je niečo Ra, tak opak toho je Pa-Ra. Ak niekto žije v súlade s Ra, má Ra-dosť. Ak nežije v súlade s Ra, tak žije Pa-Ra a takto žiť znamená Pa-Ra-Žiť a človeku, alebo bytosti  ktorá je nositeľom takéhoto spôsobu života sa hovorí  Pa-Ra-Zit. Presnejšie povedané hovorili tomu Slovania vo svojej tisícročia trvajúcej kultúre.
Tak teraz sa zamyslite! Aký by mali paraziti záujem ponechať zápisy o takejto kultúre? O kultúre, ktorá ich označuje za parazitov a príživníkov? No samozrejme žiadny. Preto vymysleli to, čomu sa hovorí história a teda zmanipulované dejiny. A čo hovoria tieto zmanipulované dejiny, alebo história o Slovanoch (Slovákoch, Slovenoch…)? Objavili sa tu (v strednej Európe) niekedy v 5. storočí n.l., prišli od nevednokiaľ, a boli to primitívi. Opice zlezené zo stromu.  Títo primitívni Slovania, bez jazyka a písma boli súci akurát na otrokov, a preto aj ich meno bude storočia slúžiť na vyjadrenie otroctva (sklaven, slaves, sklavenoi…)
Takže duchovná kultúra Slovanov spolu s ich dejinami postupne jednoducho zmizla, bola vymazaná, vypálená. A keďže všetky pôvodné dokumenty boli zničené a nahradené novými (manipulátormi), tak si aj dnešný Slovák myslí o sebe to, čo si myslí. Položme si ale teraz otázku ,,Kto mal z toho prospech?“. Kto úspešne nastúpil potom, ako boli zlikvidovaní Slovania so svojou kultúrou? Nebolo to náhodou kresťanstvo? A kresťanská cirkev, ktorá zabrala všetky majetky inovercov a z mysliacich Slovanov urobila veriacich kresťanov. No, mozaika sa nám postupne zapĺňa a obraz začína byť viditeľný. Prečo slobodní Slovania podľahli agresívnym parazitom som rozobral v článku: ,,Šťastie, radosť, láska. Skutočné príčiny rozkladu kultúry Slovanov.“
Teraz sa ale vráťme späť k histórii.
,,Múdre“ knihy tvrdia, že prvý útvar Slovenov na tomto (našom) území bola nejaká Samova ríša, kde samotný Samo bol nejaký franský kupec. Potom tu bola Veľká Morava, Pribina, Mojmír, Svätopluk… a nejakí dvaja osvietení páni z Byzantskej ríše zvaní Cyril a Metod, ktorí priniesli primitívnemu slovenskému národu vzdelanosť, kultúru a písmo. Samozrejme, prečo neskultúrniť opice? Veď božia láska myslí aj na ne. Všetko toto poľudšťovanie prebiehalo spontánne. Ľudia sa slobodne vrhali do kresťanskej cirkvi a húfne jej odovzdávali svoj majetok. No toto zhruba hovorí história. Ďalej to rozoberať nebudeme, každý si to môže naštudovať.

Keďže sme si už hore zhruba povedali, čo to história je, poďme aj k tomu, čo história nie je.
História, to nie sú dejiny. Pretože históriu vytvorili dobyvatelia, paraziti.
Dejiny sú ale skutočným zápisom udalostí, ktoré sa stali. V zapísanej forme sa tomu hovorí dejepis. História je zmanipulovaná forma dejepisu. Samozrejme história aj dejepis majú medzi sebou veľa spoločných vecí a prienikov, ale tieto udalosti sú ťažko zakódované a nie je ľahké to rozlúštiť. Nevedomý človek v podstate šancu nemá žiadnu.
Dostali sme sa do stavu, keď už aspoň cítime, že história nám celkom nesedí, ale dejepis bol dobyvateľmi zničený. Knihy boli spálené, vedmy a vedomci pozabíjaní, starí ľudia pomreli, mladí ľudia boli pokresťančení. Ako teraz zistiť, aké sú skutočné dejiny? Kde nájdeme tieto informácie?

No a teraz sa musíme vrátiť k predchádzajúcim článkom. Povedali sme si, že myšlienka, obraz, cit sú kvality (formy) hmoty. Ďalej sme si povedali, že hmota je energia a táto energia je vyžarovaná do priestoru vo  forme poľa rýchlosťou svetla. Čo to ale znamená? Aby sme do hĺbky pochopili tieto súvislosti, uveďme si tento príklad:
Vedci skúmajúci vesmír nám tvrdia, že pozeraním na hviezdy sa vedia dívať do minulosti. Ako je to možné? Predstavte si, že nejaká hviezda je od zeme vzdialená jeden svetelný rok. Znamená to, že ak takáto hviezda začne svietiť (pri vzniku), svetlo z nej sa vyžiari a bude putovať vesmírom na všetky strany. Doba keď dorazí k Zemi bude jeden rok. To je aj vysvetlenie, čo je svetelný rok. Je to dráha, ktorú svetlo prejde za jeden rok (rýchlosťou 300 000 km/s). Čiže ak je hviezda od Zeme vzdialená 1 svetelný rok, tak svetlo k Zemi dorazí za 1 rok. Poďme ďalej. Predstavte si ale, že hviezdy sú od Zeme vzdialené desiatky, stovky, tisícky, miliardy svetelných rokov. To znamená, že hviezdy už existujú, ale my o nich ešte nevieme, svetlo z nich ešte nevidíme, lebo k zemi dorazí až o miliardy rokov. Čo to ale znamená? Pozrime sa na to z opačnej strany. Nie pohľadom do budúcnosti, ale pohľadom do minulosti. Ak je hviezda od zeme vzdialená 1 svetelný rok a zanikne, tak od momentu keď zanikne (prestane svietiť) ešte rok bude svetlo putovať vesmírom k Zemi a my toto svetlo budeme vidieť. Hviezda už rok nebude existovať a my ju ešte rok budeme vidieť. Rovnako to platí pri hviezdach, ktoré sú 1 000, 2 000 rokov alebo miliardy svetelných rokov vzdialené. Ak hviezda vzdialená od zeme miliardu rokov zanikne, svetlo z nej bude ešte miliardu rokov dopadať na Zem. Aj keď hviezda už zanikla, my ju budeme stále vidieť. (Presnejšie povedané, ak ju vidieť budeme chcieť)
Ak ste zachytili tú analógiu, tak vám je jasné, že svetlo (obraz, informácia) z minulosti putuje vesmírom a človek je schopný, ak má dostatočné poznanie ho zachytiť. Takéto svetlo je aj myšlienka, cit, udalosť… čokoľvek, čo existovalo a vyžiarilo informáciu o sebe do priestoru. Takéto niečo ale nemôže byť zničené. Je to vesmírna kronika všetkých udalostí. Ak niekto teda spáli knihy, zabije ľudí, nech spraví čokoľvek, nezničí samotnú informáciu o tom, že to bolo. A samozrejme nezničí a nezatají ani informáciu o tom, že to robil a ako to robil. Tieto dejiny sa zničiť nedajú a jediný spôsob, ako môžu paraziti zabrániť k prístupu k týmto informáciám je udržovať človeka v nevedomosti a otroctve. Preto sa vyvinuto toľko všakovakých techník na zotročenie ľudí.
Ak sme pozorne čítali, je nám jasné, kde sa dajú nájsť skutočné dejiny, informácie o tom, ako to všetko bolo.

Nastáva tu však jeden technický problém. Ľudia sú už tak zmagorení parazitmi, že zabudli používať vlastné telo. Zabudli používať nástroj, ktorým je možné tieto informácie zachytiť. Preto, ak chceme odhaliť skutočnosť, ak chceme znova získať schopnosť rozlišovať, musíme sa vrátiť ku sebe. Musíme nájsť odpovede na otázky: ,, Ako zdravo žiť? Čo sú to zdravé potraviny? Aké pocity a myšlienky spôsobujú zdravie? Aké sú súvislosti medzi hmotným svetom, citmi, myšlienkami a vedomím?… Ale na druhej strane si musíme aj ujasniť, čo spôsobuje choroby, ľudské utrpenie. Stratu sily. Ako sa z toho vyhrabať… Všetko je to o získaní a udržaní si energie, nie ale na úkor iných, pretože tak to robia paraziti. Nie je to ľahké, pretože človek si v prvom rade musí priznať, že žije ako pokrytec, ako otrok plný strachov a túžob. Ak hovoríme o energii, písali sme už, že sú tri roviny, na ktorých sa dá s ňou pracovať: Fyzická(telesná), duševná(citová) a mentálna(myšlienková). Kto má záujem si tieto veci naštuduje a prakticky vyskúša. Nasilu sa pochopenie nikomu nanútiť nedá.

Vráťme sa ale naspäť k článku. Popísali sme rozdiel medzi históriou a dejepisom (dejinami). V skratke sme povedali kde, ako a prečo vidí história minulosť Slovanov (Slovákov). Teraz si skúsme načrtnúť, ako by sa mohla líšiť skutočnosť, teda dejiny od histórie. Takže poďme na to.

Historici splietajú nejaké úvahy o prvom slovenskom panovníkovi a nazvali ho franský kupec Samo. Ak už aj človek nie je znalý skutočných dejín, musí cítiť, že mu tu niečo nesedí. Tak za prvé kupec. Kupčenie a obchodovanie nebolo nikdy Slovanom vlastné. Samotné trhovanie je v podstate vírusové ochorenie (na myšlienkovej úrovni). Ľudia, ktorí majú prírodné korene a sú dostatočne citliví, v hĺbke duše cítia, že brať od niekoho peniaze, handlovať alebo vyjednávať o cene, nie je pre nich prirodzené. Najradšej by človeka, s ktorým sú v súlade, páči sa im, majú ho radi obdarili. Pre prírodných ľudí, a Slovania takí boli, nie je prirodzené kupčenie. Slovania vo svojej pôvodnej kultúre boli národ darov. Slováci (Sloveni a Slovenky) si túto dejinnú skutočnosť nesú doteraz vo svojom mene: Sloveni, Slov-Veni. (V histórii nazývaní aj Venedi, Vendi…). Koreň tohto slova sa skladá z dvoch častí: Slov, Slovo, Sláva, Sláviť… a Veno,Venovať, Darovať… Na túto tému viac v článku: ,, Slováci, Sloveni, Slovania“.   Pre Slovanov kupci nikdy neboli vzorom spoločnosti a už vôbec takýchto ľudí nestavali do čela spoločnosti. (Obchod mal v dejinách svoje osobité poslanie, aj keď v inej podobe, ako ho poznáme dnes, ale o tom budeme hovoriť na inom mieste.) Takže ak niekto tvrdí, že kráľ Slovenov bol kupec, tak zjavne čerpá z histórie.
Za druhé: Franský kupec.  Takže Samo mal byť franský kupec. Frankovia sú v histórii označovaní za Nemcov. Je to síce dosť ťažko pochopiteľné, ale povedzme. Teraz si predstavte, že tento Frank, Nemec je z národa, ktorý storočia vedie okupačnú vojnu so Slovenmi na území aj dnešného Slovenska. Nemeckí králi storočia útočia na Slovenov, s cieľom si ich podmaniť. Aby sme boli trochu v obraze tak sa na chvíľu prenesme do súčasnosti. Predstavme si dnes, keď vzťahy národnostné medzi Maďarmi a Slovákmi sú vyostrené. Južné Slovensko, Veľké Maďarsko atď. Teraz si predstavte, že by zrazu prišiel nejaký osvietený Maďar, kupec, na Slovensko a zjednotil by Slovákov v boji proti  Maďarom. Zdá sa vám to absurdné? No ale práve toto mal spraviť podľa historikov ,,franský kupec Samo“! Toľko k histórii.

Takže kto bol skutočne Samo? Poďme znova uvažovať. Samo bol panovník na čele krajiny, viedol úspešné a víťazné obranné vojny. Bol teda vojvodca, bojovník. Už len predstava, že by kupec mohol byť úspešným bojovníkom je na pozasmiatie. Koho si Slovania volili na čelo krajiny? Ľudí, ktorí boli dostatočne vedomí, neboli morálne skazení, boli cnostní, ľudí, ktorí pracovali svojím telom, boli schopní bojovníci, ochrancovia svojho národa, svojej kultúry, boli vyškolení v spravovaní svojej krajiny. Všade vo svete od Japonska cez Indiu a Slovanov sa tejto skupine ľudí hovorilo kasta bojovníkov. V Japonsku sa týmto ľuďom hovorilo samuraji a ich životy sa museli zhodovať s etickými pravidlami Bušidó. V Indii to bola kasta Kšatriov. Kšatra (Šatra). Z predchádzajúceho článku ,,Óm, amen, omša, šaman“ ak si rozoberieme toto slovo Ša-tRa (Ša-Ra), tak nám je jasné, o čo išlo. Ra je sila a Ša je pochopenie zhora. Do tejto skupiny patrili aj Budha a Mahavíra, ktorí ale vonkajší boj časom zanechali a obrátili sa dovnútra do svojej samoty. A pri tomto slove sa na chvíľu zastavme. Každý bojovník, alebo duchovne hľadajúci človek sa na svojej ceste musí raz stretnúť so svojou samotou. Až prijatím tejto skutočnosti sa môžu otvoriť živodráhy, tóny v tele, ktoré sme popisovali v minulom článku. Na prvý pohľad sa to zdá jednoduché, ale keby väčšina tých ľudí, ktorí žijú dnes v mestách a panelákoch vyskúšala ísť na týždeň do samoty, niekde do lesa, alebo na pole, tak sa s veľkou pravdepodobnosťou zbláznia, alebo skončia na psychiatrii. Takže samota, prijatie samoty bol pre bojovníka jeden z najdôležitejších a najťažších krokov. Čo nám naznačuje o Samovi jeho samotné meno? Lebo mená sa voľakedy nedávali len tak hociako, ako sa kto vyspal. Samo, Sám, Samota, Sam(o)stáť… Ak si toto slovo (meno) rozoberieme po hláskach, tiež nám niečo naznačuje. S(Š)a, Am, Amo, Amon, Om, Šamon, Šaman… Myslím, že tieto súvislosti so zvukmi tónov sú jasné. (tiež článok ,,Óm,amen,omša, šaman).

U Slovanov sa kaste bojovníkov hovorilo Varjag s rôznymi obmenami Vajrag, Frag, Ravar atď. Všimnite si tu, že spoločným znakom je tu označenie ,,var“ alebo ,,vara“ čo Slovania označovali ako vojnu, bojisko alebo boj. A ľudí čo boli vyškolení bojovať, toto slovo vo svojom  označení zvykli mávať. (Aj dnes to môžeme vidieť v slove warrior). Tu sa musíme znova pozastaviť a pozrieť sa, čo spravili historici z Ravarov. Z tohto slova sa z ničoho nič vytráca hláska R a vznikajú Avari. Spravili zo Slovanov nejakých Turko-tatárov, nomádov, atď. Zase, všimnite si ako sa volá ich najznámejší vodca. Bojan. Ako vám to znie? Turecky?  Kde sa aj tieto informácie znova  dozvedáme? Zrazu zisťujeme, že sme opäť vo fredegarovej kronike. A kruh sa nám uzaviera. Ak budeme skúmať ďalej, zistíme, že žiadny Fredegar, čo kroniku napísal neexistoval a tento dokument napísali nemenovaní tvorcovia histórie. Dnes sa tomu hovorí propaganda, ale samozrejme slušnejšie to znie keď sa to nazve fredegarova kronika. Ľudia ako Fredegar sa dnes nazývajú  ,,biely kôň“.  Je to v podstate neznámy človek, na ktorého sa nalepí zodpovednosť a pôvodcov nikto nevystopuje.
Jednu veľmi dôležitú skutočnosť si tu znova musíme všimnúť. Slovania bojovali proti Slovanom. Brat zabíjal brata. Toto je veľmi podstatná technika parazitov. Poštvať brata proti bratovi.  Mohli sme to nedávno vidieť v Juhoslávii a teraz to vidíme na Ukrajine. Takto infikovaní bojovníci už strácajú pojem o hodnotách a stávajú sa z nich vrahovia a žoldnieri. Takto dopadlo aj celé bojové umenie, z ktorého sa vytratila jeho podstata. Zmyslom bojového umenia nikdy nebolo páchanie násilia, alebo forma športu, ako to vidíme dnes. Skutočnou podstatou vždy bolo hľadanie duchovnej cesty. V dnešnej dobe po stáročiach sa k tomuto odkazu začínajú  ľudia od Japonska až po Slovanov vracať. A vrátia sa opäť, ak sa naučia rozlišovať. Potom ich už parazit do vojny nevyprovokuje, lebo tam jednoducho nebude.
V tejto súvislosti mi nedá pripomenúť jeden historický dvojzmysel v slovenskej hymne. Píše sa v nej, že ,,Zastavme ich bratia…“ A teraz sa pýtam. Kto chce koho zastavovať? A ako?  Kto vyzýva k boju? …  Nevedomý, nevedomého nikam nedovedie. Slepí slepého do jamy levovej vedie. Násilie plodí len ďalšie násilie. A nepochopenie plodí ďalšie. Takže ak chceme urobiť niečo zmysluplné, tak by sme sa mali najskôr zastaviť a popremýšľať. Každý deň sa za niečim naháňame. Bežíme, bežíme a za každým rohom je taxis. Kedy si chceme uvedomiť čo sa to vlastne deje? Kedy si chceme uvedomiť, že vlastne žijeme a že život je aj okolo nás.? Takže bratia, zastavme sa !  Lebo ak sa nezastavíme my, tak nás zastaví život v podobe chorôb a parazitov. Na to sú tu a to je aj ich význam. (Viac v článku ,,Podstata a význam parazitov“).  Ak človek zdravo žije, má zdravé telo, city, myseľ tak sa ho žiadny parazit ani choroba  nedotkne. (ak vylúčime extrémne situácie a tie, čo sú súčasťou vývoja.) Nemusí teda proti nikomu bojovať. Ak sú ľudia chorí je chorá aj spoločnosť. Ale platí aj opak. Ak sú ľudia zdraví aj spoločnosť je zdravá. Preto by mal každý začať od seba. Pred tým ako by chcel niekto začať niekoho zastavovať, mal by najskôr zastaviť seba.

Vráťme sa ale ku kronike. Je možné, že nejakým spôsobom aj partia Fredegar pri písaní svojej kroniky zo slova Frag vyčarovala  Franka Sama. Ako vyčarovali kupca, to som nezisťoval. Ani nemám chuť. A ako vyčarovali z Frankov Nemcov? No to nech už skúma ten koho to zaujíma.

Takže malé zhrnutie. Kto to bol Samo? Samo bol slovenský panovník, vyškolený v bojových umeniach, umení vládnuť a bol vybratý na toto miesto z najschopnejších ľudí svojej doby. Z tejto pozície viedol ako vojvodca úspešné a víťazné obranné vojny proti parazitom, ktorí chceli ovládnuť a zničiť jeho krajinu a pôvodnú kultúru (duchovno).  Toľko ku Samovi.

Načrtnime si ešte jeden príklad z doby, keď už slovenská kultúra prestávala existovať a definitívne ju vytláčala kultúra kresťanská. O príchode Cyrila a Metoda sme už uviedli, ako ich cestu zhruba vidí história. Teraz si povedzme, čo sa mohlo diať naozaj.
Kresťanská cirkev, ako militantná a násilnícka organizácia , žijúca z práce iných ľudí, potrebovala rozšíriť svoje panstvo, svoju moc. Potrebovala (a stále potrebuje) nahnať čo najviac ovečiek do košiara, aby bolo čo jesť, z čoho žiť. Techník ako ovládnuť inú krajinu, ako zotročiť ľudí je veľa, ale v princípe sa nelíšia. Prvý krok je zničiť dejiny národa. Ďalší krok je zničiť ich pôvodné duchovno, pôvodnú kultúru. Ak sa ju nepodarí priamo zničiť, treba ju zdeformovať, zvulgárniť a označiť za hriešnu. Na koniec ju treba zakázať. Miesta, ktoré boli posvätné treba zničiť a postaviť na nich kostoly. Zvyky a sviatky pôvodné nahradiť kresťanskými. Slovenské mená nahradiť cudzími. Zrušiť alebo zmeniť rodný jazyk. Vniesť do národa strach, chamtivosť a morálny rozklad. Ideálne je poštvať medzi sebou ľudí a vyvolať vojnu, podľa hesla ,,Rozdeľuj a panuj“. Zničiť sebestačnosť krajiny. Zadĺžiť ľudí, aj celú krajinu… Z tohto všetkého obviniť iných ľudí a seba pasovať za osloboditeľa, šíriteľa novej kultúry a nakoniec priviesť ľudí k tomu aby nerozmýšľali, ale verili slepo svojim kazateľom.
Myslím, že ďalej netreba pokračovať. Iste ste si všimli, že toto sa deje všade naokolo. Nie len na Slovensku. Rozšírilo sa to aj do ostatných náboženstiev a dnes sa tomu hovorí ,,slobodný, demokratický, trhový kapitalizmus.“

Vráťme sa ale k Cyrilovi a Metodovi. Je zaujímavé, že toľko dokumentov zmizlo, ale našiel sa akurát pozývací list, aby sem títo páni prišli šíriť kresťanstvo. Znova si všimnite analógiu s pozývacími listami, je jedno od koho komu. Vždy sa nájde niekto, kto v krajine skočí na lep (alebo na peniaze) a pozve okupanta. List nie je nič iné, len ospravedlnenie (aliby) okupácie. Ďalej si všimnime, ako boli títo dvaja páni vyškolení. Aké bolo ich vzdelanie? Jazyk ovládali slovenský (hovorili slovensky), lebo v Solúni a okolí  sa tak hovorilo. (To tiež o niečom hovorí). Boli vyštudovaní teologicky, právne a vojensky. (Ich otec bol profesionálny vojak, vojenský stratég). Určitým spôsobom by sa dalo povedať, že boli tiež bojovníci ako Samo. Lenže nie je vždy to isté to, čo tak aj vyzerá a na to si musíme dať pozor. Toto je ďalšia technika. Hovno sa začne tváriť, že je čokoláda. Preto musí byť človek vedomý a pozorný, aby jedol to, čo sa jesť dá. Boj a boj nemusí znamenať vždy to isté. Ak vás niekto napadne a vy sa bránite, jeden bojuje aj druhý. Jeden je ale okupant a druhý sa bráni. Jeden pácha násilie a druhý sa bráni, aby nebol znásilnený. Jeden je parazit a druhý ním byť nechce. V tejto súvislosti si dajme zase pár príkladov.
Keď paraziti útočili a varjagovia (fragovia) sa bránili, paraziti ich nazvali vragovia (varagi, vrahovia). Čiže oni útočili, ale nepovažovali seba za vrahov, ale tých, čo sa bránili. Toto je tiež jedna významná technika parazitov. Obrátiť vinu na toho druhého, aj keď to nie je pravda. Slovenské príslovia tomu hovoria:,,Zlodej kričí, chyťte zlodeja!“ Alebo „Trafená hus zagága!“ A znovu si všimnite analógiu so súčastnosťou.
Keď NATO bombardovalo Juhosláviu bez súhlasu OSN, tak to bola oslobodzovacia akcia, kresťanskí Američania boli  mierotvorci a vrahovia boli tí druhí. Český filozof prezident (podobný filozof ako Konštantín) to nazval humanitárne bombardovanie a slovenský, kresťanský, milujúci premiér dal s preletmi a bombardovaním súhlas. (Aj keď sme neboli v NATO). Položím si teraz jednu kresťanskú otázku. Prečo ich všetkých ten pápež neexkomunikoval? Veď Ježiš hovoril, kto ťa udrie, nastav mu druhé líce, alebo: Miluj svojho blížneho. V biblii majú aj také, že nezabiješ… No prečo asi? Rovný rovného si hľadá, vrana k vrane sadá. Ruka ruku myje… Keď bolo treba, nebol problém, nebol problém odsúdiť nejakého liečiteľa, bylinkára alebo vedmu. Odsúdiť a upáliť. A spraviť odsúdeniahodným, vulgárnym to, čo bolo posvätné. Čarodej, ako vám to znie? Dali by ste také meno svojmu dieťaťu? Spravili z toho niečo zlé, ale v skutočnosti to znamená ten, čo deje čaro, ten v ktorého prítomnosti sa dejú čary, zázraky. Rovnako to, čo bolo pre Slovanov posvätné, ženské lono-pita, to z čoho vychádza život, miesto stretnutia mužskej a ženskej sily, (stretnutie dostredivej a odstredivej sily, ohňa a vody)  zmenili na piča a spravili z toho nehoráznosť, vulgárnosť. Zo Slovenov sa stala slovač, z posvätného aktu milovania sa stal hriech atď. (V tejto súvislosti je zaujímavé spojenie dvoch slov, a síce pytia, čo bolo meno pre delfské veštice a om-falos, posvätný kameň, ktorý sa tu uctieval do 4. storočia, kedy to pápež z božej lásky zakázal). Tak sa teda chová parazit. Keď útočí, tvári sa, že je osloboditeľ a tí čo sa bránia sú vrahovia. Keď Kosovo vyhlási samostatnosť (pod réžiou USA), tak je to demokracia. Keď ju ale vyhlási Krym, tak je to teroristický útok. Všimnite si tento rozpoznávací znak. Ak niekto príliš kričí o slobode, tak väčšinou je ten najväčší násilník. Ak niekto najviac bojuje proti terorizmu, obyčajne je on sám najväčší terorista. Ak má niekto plné ústa lásky, väčšinou je stelesnením toho, čo láska byť nemôže. Ak sa niekto vydáva za svätého, väčšinou je skrytý pedofil a násilník atď. A platí zásada, teda ak je človek nevedomý, že tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Nie že by to bola pravda, ale keď človek nepremýšľa, tak aj lož je schopný prijať ako pravdu. Spomeňte si na jednu vec. Keď tu boli 40 rokov komunisti a obmedzili moc kresťanom, tak to bolo neslobodné, nedemokratické a totalitné. A ich činnosť bola len obmedzená, lebo kostoly stále fungovali. Ale že oni tu 1200 rokov páchali násilie, zabíjali a mrzačili ľudí a zakázali iný ako kresťanský názor, o tom nehovoria. To už je božie požehnanie, láska a milosť. Ale kto ich bude súdiť? Aj keď zločiny proti ľudskosti sú nepremlčatelné. Kresťanský súd? A ako asi?
Ďalej si všimnite, keď chceli na školách zaviesť jogu, čo je v podstate vedomé cvičenie na uvoľnenie blokov tela a mysle, kresťanská cirkev sa cítila ohrozená a zakázala to. Takže toto je sloboda, demokracia a pluralita.

Na druhej strane treba povedať, že aj medzi kresťanmi je veľa citlivých ľudí, ktorým je bližšie Ježišove učenie o láske ako teológia a politika, proti čomu bojoval aj samotný Ježiš. Ak sa však aj vzoprú proti nejakej dogme, sú aj oni tvrdo usmernení. Nie je im dovolený vlastný názor alebo výklad. Čo je to za spoločnosť, že človek nemôže mať vlastný názor? Vlastné pochopenie? Alebo aj vlastnú vieru ak chcete (ak to nikomu nevnucuje)? Prečo sa jeden povyšuje na druhého a prečo svoj názor povyšuje nad názor toho druhého a ešte ho aj trestá, ak je iný? Prečo jeden presviedča druhého o svojej pravde? Veď aj presviedčanie je len forma násilia. Ak sa hovorí o pluralite, slobode, demokracii, prečo sa malé deti na školách učia, že sú kresťania? Prečo sa im nedá možnosť výberu? Prečo ich neoboznámia s inými svetovými náboženstvami, o ich podstate a dieťa nech  samo zvažuje čo mu je bližšie… A ak ho to nebude baviť, tak nech sa to neučí vôbec. Prečo deti neučia o tom ako žili ich slovanskí predkovia pred 2000, 3000 rokmi a aká bola ich kultúra a život?… Zase chce niekto niekoho programovať, manipulovať, zotročovať. Lebo len tá jeho pravda je tá pravá… Ako sa bude asi brániť bezbranné  šesťročné dieťa, ktoré vám navyše dôveruje?…

Pápež sa pred nejakou dobou ospravedlnil za krivdy, ktoré cirkev napáchala pri šírení podľa nich pravej viery. Otázka je, na základe čoho si pápež myslí, že ich viera je tá pravá, keď samotná viera nie je ani pochopením. Je len nástrojom k poznávaniu. (Tak ako motyka nie je cieľom záhradníka, ale nástrojom na pokopanie záhrady. Aj nástroje môžu byť rôzne). A poznanie sa neustále vyvíja. Rovnako ako nástroje na jeho dosiahnutie. To čo vedeli ľudia pred 2000 rokmi je iné ako vedia dnes. Obraz sa stále dopĺňa a kto k nemu privedie viac svetla, viac uvidí. Veľkosť človeka nie je v tom, koľko toho poznal, ale v tom, že si stále uvedomuje, že sa môže mýliť. Že niekto iný môže do veci vniesť viac svetla, viac porozumenia.
Ďalšia otázka je, či samotné ospravedlnenie stačí k tomu, že všetko je v poriadku. Ospravedlnil sa aj za korupciu v cirkvi, za finančné machinácie, za pedofilných farárov atď. Ak to platí, tak by malo stačiť, aby sa zločinec ospravedlnil, a za nič ho netreba súdiť. (Zabil som vašu rodinu je mi to ľúto, ospravedlňujem sa, ale inak si vašu dušu a majetok ponechám…) Naozaj si myslíte, že takto by to malo fungovať? Cieľ svätí prostriedky? Toto sme už niekde počuli. Ale je to naozaj tak? Potom by si mohol robiť ktokoľvek, čokoľvek, bez zodpovednosti. Stačí ospravedlnenie a je to vybavené.

( V každom prípade je to, že sa jezuitský pápež ospravedlňuje, nebojí sa pomenovať veci a robí kroky na očistu, prejavom jeho inteligencie, ale aj toho, že doba a ľudia sa prebúdzajú. Uvidíme ako dlho mu to vydrží a kam dovedie kormidlo kresťanstva, ktoré sa za posledných 2000 rokov úplne odtrhlo od pôvodného Ježišovho odkazu a zamrzlo na skostnatených dogmách, teológii odtrhnutej od života a mocensko-majetkových záujmoch.)

Teraz si predstavte, že by na Slovensko teraz ( v súčastnosti ) prišli dvaja noví, iní vierozvestci a zakázali by tu kresťanstvo a nastolili by tu niečo iné. Čo by sa asi stalo a za koho by ich asi mali? Ale presne toto na Slovensku v 9. storočí urobili Cyril a Metod (a ich nasledovníci). Zrušili pôvodné slovenské duchovno a násilne tu zaviedli kresťanstvo. A teraz sledujme tú analógiu. Keď príde jeden, tak je vierozvestca, osloboditeľ a poľudšťuje opice. Ale keď príde iný a urobí to isté, už je to terorista a bohvie čo iné. Sú vám tieto spôsoby povedomé?

 

Keď si v tomto obraze pozrieme, čo sa dialo v dobe okolo Veľkej Moravy, tak tieto techniky tam všetky nájdeme. Pápež vydá zákon, podľa ktorého je iné ako kresťanské náboženstvo zakázané. Cyril a Metod prijmú podobné zákony. Tie zapredancov podporujú a ľudí s pevnými koreňmi v rodnej kultúre zabíjajú, mrzačia, posielajú do otroctva, deti siroty posielajú do kláštorov na preškolenie (toľko ich školia, až si všetci takýto Sloveni myslia, že sú kresťania.), pália knihy, ničia pôvodné pamiatky, svätyne, vyrubujú svätoháje… Takže priatelia, takto zhruba mohli vyzerať udalosti z tej doby. Cyril a Metod nemuseli byť poslovia lásky. Lebo láska nepácha násilie. Kto pácha násilie, to je násilník, alebo po francúzsky terorista.

Cyril a Metod boli vyškolení revolucionári, ktorí boli na Slovensko poslaní s cieľom urobiť štátny a kultúrny prevrat. Čo sa im a ich nasledovníkom aj podarilo. Podarilo sa im to používaním techník, ktoré aj dnes fungujú vo svete. Môžete ich vidieť všade tam, kde vzniká nejaká revolúcia, prevrat, vojna atď.
Je len otázkou času, kedy sa aj Slováci, Sloveni alebo Slovania preberú a začnú si toto uvedomovať. Potom budú možno aj rozumieť tomu, čo myslel Janko Matuška, keď napísal:

Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú,
Zastavme sa bratia, veď sa oni stratia, Sloveni ožijú.
To Slovensko hrdé zatiaľ tvrdo spalo,
Ale blesky hromu vzbudzujú ho k tomu, aby sa prebralo.

 

Amen.