17. Zasa chcú predávať slovenskú pôdu!

Na začiatok treba položiť základnú otázku !
Aké právo majú ľudia rozhodovať o hodnotách, ktoré sami nevytvorili ?
Aké právo majú dočasne volení politici rozhodovať o trvalých hodnotách, ktoré tvorili generácie otcov, dedov, matiek, rodov?
Nikto im takéto právo nedal!!!
A keď sa k tomu zaviazali nejakí politici v predvstupových rokovaniach, tak by mali ísť do basy! Lebo rozhodli o niečom, čo sami nevytvorili. A kto im to zákonom umožnil by mal ísť do basy tiež!
A ak aj nejaký iný podobný zákon existuje, musí sa zrušiť! Lebo niekto si berie to, čo mu nepatrí a to je zlodej.
Nikto nemá právo rozhodovať o tom, čo sám nevytvoril!!!
A Slováci si už po tisícročiach otroctva musia uvedomiť, že
z peňazí ani zo zlata sa nenajedia!!!

Živí ich zem na ktorej žijú!!!

Stáročiami trhali slovenské územie vojnami turci, germáni, poliaci, češi, maďari, rusi …
Spomeňte si na Zakarpatskú Rus, Severné Slovensko, Moravu, Južné Slovensko. V štátnom znaku máme tri kopce: Tatra, Matra, Fatra. Kde je asi tak ten druhý kopec?…
To, čo sa nepodarilo vojensky, teraz skúšajú ekonomicky. A Slovák má znova držať hubu a krok. A robia to na základe niečoho, čo si nazvali zákon a právo.
Koho zákon a koho právo? A koho títo páni vlastne zastupujú?
Viac pozri v článku ,, Podstata a význam parazitov „

Ak už má k nejakému predaju pôdy cudzincom prísť, musia o tom rozhodnúť všetci ľudia Slovenska, a teda musí byť vyhlásené referendum.
Všetko sa dá ale samozrejme zmanipulovať. A toto sú teda len čiastkové, dočasné kroky a cieľom má byť teda niečo podstatnejšie.

Základným predpokladom zdravia spoločnosti, tak ako aj človeka, je dostatočné vedomie, alebo presnejšie uvedomenie si toho, čo je zdravé, prirodzené a čo je choré, neprirodzené. Preto, ak má byť pokoj a zdravie trvalé, musí človek najskôr zariadiť svoj život tak aby zodpovedal týmto hodnotám.
Slovenskí aktivisti, ekológovia, ochrancovia prírody, permakulturisti,     ezoterici, atď… by si mali kúpiť kus slovenskej pôdy a mali by sa na nej začať učiť a naučiť žiť. A ak toto bude osobná skúsenosť takéhoto človeka, potom je schopný prebudiť uvedomenie aj u ostatných ľudí. Inak to nie je možné, alebo v lepšom prípade nedostatočné.
Predstavte si oheň, ktorý vzbĺkol vo vašom dome. Jednou rukou ho hasíte vodou a druhou rukou doňho nalievate olej (a znova ho rozdúchavate). Toto ale robí veľká časť ekológov čo žijú v panelákoch a v domoch bez záhrad.
Na jednej strane protestujú proti globalizácii, kapitalizmu, znečisťovaniu životného prostredia, drancovaniu prírody… a na druhej strane tým, že žijú v panelákoch a nakupujú potraviny z marketu, toto všetko podporujú.
Aký to asi môže mať výsledok?  Je to niečo ako ekologická schizofrénia. Ak nechceme donekonečna iba protestovať (a netvrdím, že z krátkodobého hľadiska to nemôže byť prospešné), musíme sa tejto schizofrénie zbaviť. A keď je človek zdravý, nemusí veľa vyprávať.  Stačí sa na neho pozrieť, stačí sa pozrieť na jeho záhradu, stačí sa započúvať a precítiť priestor a príklad je na svete. Ľudia sú už unavení z rečí. (A politik vie len rozprávať a sľubovať.)
Ak chceme podnietiť ľudí k vedomiu, treba im dať obraz toho, čo je zdravé. Aj keď to hneď nezachytia, bude to u nich driemať a raz sa to rozvinie. Aj človek sa preberie. Preberie sa k vedomiu. A vedomý človek nepotrebuje žiadne paragrafy. Zákon má vo svojom srdci, v mysli a hlavne vo svojom vedomí.
A ani vo sne ho nenapadne otázka, aby predával vlastnú pôdu pod nohami, za papieriky bez hodnoty, chamtivcom, ktorí krajinu chcú zničiť a z neho urobiť nájomníka, cudzinca vo vlastnom dome.
(Znova, nehovoríme tu o výnimkách).

Pozrime sa ešte raz, ako táto potreba predávať pôdu vznikla.
Na Slovensku bola 20 rokov dozadu zamestnanosť, potravinová sebestačnosť, boli tu funkčné podniky a sociálne istoty. Samozrejme nebolo tu mnoho iného.(Čo tu teraz rozoberať nebudeme. Neobhajujeme jeden systém a nekritizujeme druhý. Cieľom je pomenovať to, čo je zlé, aby sme odhalili to, čo je dobré, aby sme sa zdokonalili.)
Potom v 89-tom nastúpil ,,slobodný“ demokratický, kapitalizmus a novopečení politici s plnými ústami všetkého možného aj nemožného. Milujúce kresťanské hnutie rozbilo celé poľnohospodárstvo. Podniky sa začali privatizovať. Presnejšie by bolo rozkrádať. Vlastne rozkrádať sa začala celá republika. Američania sa stali vzorom a väčšina politikov sa im pchala do zadku (vedeli prečo). Bratia Česi so svojim bratom filozofom prezidentom zrušili na Slovensku ťažkú strojársku (vojenskú) výrobu, s tým, že je to nehumánne, ale aby na tom moc neškodovali, tak ju presunuli do Čiech. Slováci nech si poradia sami.
Lenže strojárska výroba, a teda aj zamestnanosť, bola na Slovensku postavená práve na tomto priemysle.
Veľký kresťanský politik, vtedajší premiér, s láskou ku slovenskému národu a hlavou v zadku civilizovaného kapitalizmu (teraz kandidát za slovenského prezidenta), zrušil dotácie do poľnohospodárstva. Niekto mu poradil, že dotácie nikde vo svete nie sú. Teda načo míňať zbytočne peniaze. (Jeho úvahy na túto tému sa dodnes nachádzajú v archívoch STV, teda pokiaľ náhodou nezmizli).
Slovenskí poľnohospodári zrazu zistili, že ich výrobky sú drahšie ako tie z Nemecka, Francúzska, Ameriky, Nového Zélandu…
Slovenský trh sa zaplavil odpadom zo západnej Európy a celého sveta.
Prostitúcia, korupcia, nezamestnanosť, povrchnosť, sebectvo… sa začalo množiť. Možnosti poctivej práce sa začali zmenšovať. Zato honosné vily politikov, bankárov, právnikov… sa začali zväčšovať. Televízne stanice sa stali jednou veľkou súkromne štátnou žumpou.
Takto to ,,slobodne“ pokračovalo do úspešného zadĺženia celej krajiny a občanov. Slovenská kresťanská a milujúca  vláda nemala problém ani s povolením preletov bombardérov a vojenských stíhačiek na zabíjanie bratov slovanov americkými osloboditeľmi. Veď čo, zisk v tom bude. A čo na tom, že si tam američania vybudujú najväčšiu vojenskú základňu a zomrie tam zopár tisíc ľudí. Veď sloboda je sloboda.
V tomto maraste ale nie sme sami. Mohli by sme byť teda radi, že po krk v hovnách sa nachádzajú aj ostatní. Teda presnejšie všetci tí, ktorí po organizovanom prevrate v 89-tom prešli na slobodný, demokratický kapitalizmus.

A toto je v skratke zhruba to, k čomu nás priviedli politici za úbohých 20 rokov. Čiže to, k čomu nás priviedli ľudia, ktorých sme si my zvolili a slepo a hlucho sme to sledovali (teda nie všetci, ale o výnimkách tu hovoriť nebudeme).
A teraz nám títo ľudia tvrdia, že situácia je zlá. No ďakujem pekne!
Keď je pacient v agónii, nemôže sa hýbať a pomaly ani dýchať, vy mu oznámite, že je na tom zle. A čo si myslíte, že je to debil? Že nevníma situáciu, v ktorej sa nachádza? Alebo presnejšie, do ktorej ho niekto dostal? A ten, ktorý ho do tejto situácie dostal mu ešte oznámi, že ho vylieči, ale musí si predať pôdu pod nohami.
Je toto vôbec možné?
No ak je ten pacient naozaj debil, tak s tým možno aj bude súhlasiť.
Neviem, ale ja sa za debila nepovažujem.

V tejto súvislosti chcem položiť ešte zopár otázok.
Kde je Matica slovenská? Ktorú pred rokmi rozkradli rovnako ako Slovensko.
Čo zistili? Ako to vyriešili? Kam sa podeli všetky tie hodnoty, na ktoré sa skladali roky slovenskí ľudia?
Znova nič.
Kde sú všetky tie národné strany, čo sa búchali do pŕs za blaho slovenského národa?
Sú to naozaj inštitúcie s pochopením života, alebo len impotentné organizácie s teplými miestečkami?

Mor ho!

A ty mor ho! — hoj mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.

 
Mor ho!