15. Podstata psychických porúch, možnosti uzdravenia a ochrany.

Žijeme v dobe, kedy je pre človeka dôležitejšie ako jablko vyzerá, než to, čo obsahuje. V dobe, kedy sa ľudia hodnotia podľa luxusného odevu a nie ich vnútorných hodnôt. Svetu vládne biznis, peniaze a násilné techniky ako ich získať. Ľudia vidia do svojho taniera a ďalej sa nedívajú. Rozmohli sa praktiky parazitizmu, kde jeden žije na úkor spoločnosti a spoločnosť žije na úkor jednotlivca. Odmalička sú ľudia programovaní do stavu poslušného otroka. Ľudia majú plné ústa boha a lásky, ale svet je plný opaku.
Skúste v takomto svete žiť. No nie je to nič ľahké. A najťažšie to majú citliví ľudia. Cítia, že sa deje niečo špatne, trápi ich to, ale sami to nevedia zmeniť.  Nie je to jednoduché, ale nie je to nemožné.
V článku o podstate chorôb sme si povedali, že všetko má svoj význam. Aj obdobie života, aj choroba, ale aj hľadanie a pochopenie.
Psychické choroby patria tiež do chorôb a preto podliehajú podobným
zákonitostiam ako choroby fyzické.
V tomto článku sa pokúsime odhaliť ako a prečo dochádza ku psychickým stavom, ktoré sú označované ako psychózy, schizofrénie, depresie atď. A pokúsime sa objasniť cesty, spôsoby alebo techniky ako z toho marastu vystúpiť.
Na svete je mnoho ľudí a každý je iný, iná je aj štruktúra choroby a príčiny. Preto každý prípad je jedinečný a nedá sa zovšeobecniť. Platia však aj určité všeobecné pravidlá, ktoré tvoria spojítko a sú ak nie úplne totožné tak aspoň veľmi podobné. My sa ich tu teraz pokúsime odhaliť. Poďme teda na to.

Základom každej choroby je nerovnováha.
Nerovnováha je prejavom nepochopenia.
Pochopenie sa vytvára v troch oblastiach prejavu vedomia a v ich vzájomnom prepojení. Spočíva v základnom odhalení toho, ako vplývajú myšlienky, obrazy, emócie (city) aj fyzické skutky na zdravie človeka.

Ak je človek pri sile, je schopný vytvárať a prežívať obrazy radosti, pokoja, odvahy, súcitu, harmónie atď. Ak však vplyvom životných situácií o energiu prichádza, tak harmonické obrazy začnú striedať obrazy disharmonické, obrazy choré, ktoré z tela človeka energiu odoberajú. Ak sú takéto životné traumy príliš intenzívne a človek nevie ovládať (regulovať) svoju myseľ, môže dôjsť k úplnému vyčerpaniu mozgu (mechanizmu mysle). (Môže sa to stať aj otvorením podvedomia  nepripravenému človeku).

 tá, aby ochránila činnosť ostatných dôležitých životných orgánov jednoducho vypne svoj normálny chod. Stane sa niečo podobné, ako keď je počítač zahltený informáciami a viac už nestíha. Vtedy sa jednoducho zacyklí a treba ho reštartovať. Psychiatri toto skúšajú riešiť chemoterapiou (psychofarmaká), elektrickými šokmi a rôznymi inými násilnými metódami.
Vráťme sa ale o kúsok naspäť.
Chorobu spôsobí nerovnováha a tú spôsobí nepochopenie. Ale čo spôsobí nepochopenie? Nepochopenie má zdroj v tom, čomu sa hovorí ľudské ego. Toto ego je druh klamu, ktoré dáva falošnú predstavu o tom, že život by sa mal riadiť podľa neho. Ego je určitý útvar podobný myšlienkovému útvaru parazitizmu, ktorý človeka núti na základe utrpenia skúmať svoj život. Egom je obdarený každý človek, ktorý ho rozvíja, zušľachťuje a postupom času aj prekračuje a zanecháva ( teda pokiaľ ide život bez veľkých predsudkov).
Toto ego človeka spôsobí, že človek nie je schopný prijať skutočnosti, ktoré mu život priniesol alebo prináša. Človek nie je schopný sa zo situácií poučiť a tvorivo putovať na vlnách života ďalej.

Ľudia toho nie sú schopní preto, lebo ich to v tejto dobe nikto neučí (ale ani oni o to nemajú veľký záujem). V školách sa učia väčšinou sprostosti a nikto nikoho neučí ako má žiť, ako byť šťastný, ako zvládať ,,rany osudu“ atď.
A tými ranami môžu byť rôzne pre človeka nepríjemné veci ako choroba, smrť, strata zamestnania, rozvod, nevera, bankrot, sklamania atď.
Takže človek (ego) nevie prijať skutočnosť, ktorú mu život prináša. Tak vzniká veľké napätie (nerovnováha) medzi tým, čo je a tým, čo by podľa človeka malo byť. Toto napätie (nerovnováha) sa v človeku prejavuje ako psychická trauma. Tým, že nevie ovládať myseľ, prežíva túto traumu dokola a dokola a nedáva možnosť, aby si nervová sústava (mozog) odpočinula. Človek v snahe, aby skutočnosť nevidel, si začne  vytvárať umelý svet, umelú bublinu, ktorá je ale nereálna a existuje len v mysli človeka. Človek začne fantazírovať a vzniká základ halucinácií. Táto bublina skôr, či neskôr praskne a s ňou aj počítač, ktorému sa hovorí ľudská myseľ.
Samotný výpadok počítača je v podstate uzdravovací proces, kedy ľudský mozog na prílišnú záťaž reaguje fyziologicky a vypnutím sa snaží načerpať energiu. Ak sa ale u človeka zacyklí myseľ a biopočítač reaguje výpadkom, človek je stále pri vedomí ale zároveň pri nevedomí. Otvorí sa mu podvedomie (podvedomá myseľ). V tomto momente sa ale takémuto človeku začne zlievať skutočný a neskutočný svet, realita a fantázia a nie je to schopný svojou mysľou rozlíšiť. V praxi to znamená, že takýto človek začne hovoriť úplné hlúposti (halucinácie). Ono hlúposti sú to len pre človeka, ktorý tejto reči nerozumie. Takto vyšinutý človek začne hovoriť v symboloch ale jeho duša to v danom stave inak nevie. Je to akoby začal hovoriť po čínsky a vy čínsky nerozumiete, a tak si myslíte, že sa zbláznil. Mohli by sme si to prirovnať k výkladu snov. Na prvý pohľad sa vám môže snívať nejaká hlúposť , ale ak má človek určité pochopenie, je z toho schopný odvodiť racionálne jadro.
Spoločným psychickým znakom daných stavov je vyčerpanosť vychádzajúca z depresívnych obrazov a emócií.

V skratke sme si povedali, čo sa vlastne deje v momente prepuknutia psychickej poruchy a prečo.

Teraz si povieme, ako sa odstraňujú príčiny takýchto stavov a budeme sa hlavne venovať prevencii, aby k takýmto stavom vôbec nemuselo prísť.

Ak sú stavy kritické, to znamená, že človek začína ohrozovať ľudí okolo seba alebo aj samého, tak je nevyhnutné ho dať pod intenzívnu 24 hodinovú kontrolu (za iných podmienok to ani právne nie je možné). Ak nevieme my, čo v takej situácii robiť v klasickej medicíne sa tomu hovorí psychiatria. Tu sa používajú dosť drsné metódy, ale zdôrazňujem, v životu nebezpečných stavoch (a ak sme my bezmocní),  môžu pomôcť (alebo aj zachrániť život).
V tomto bode vidím aj prienik s psychiatriou , a teda moment reštartovania počítača.
Musí to byť ale robené s rozumom a citom!!!  
Nesúhlasím s chirurgickým poškodzovaním mozgu, ani s dlhodobím, a už vôbec nie trvalým udržiavaním pacienta na drogách (psychofarmaká).
Ak teda došlo v takejto situácii k prvej pomoci a chceme pacienta ďalej liečiť, musíme si byť vedomí týchto vecí.

Pacient  musí znova získať energiu!!!

Sú 3 oblasti v ktorých sa dá vplývať na silu.

1 fyzický svet

2 emocionálny svet

3 mentálny svet

V skratke by sme mohli povedať fyzická sila (fyzický svet) a duchovná sila (jemnohmotný svet myšlienok a citov).
Skúsený doktor (liečiteľ) vie vycítiť, do ktorej oblasti sa dá prilievať (kedy už je na ňu pacient pripravený).
Z praktickej roviny vieme, že keď skolabovala myseľ, tak táto časť sa bude budovať najťažšie.
Preto začneme od budovania fyzickej sily.

Tá sa buduje nasledovne:

– zdravá strava (plná sily, musí vyrovnávať to, čo pacientovi chýba)
– fyzická práca (pohyb)
– prostredie prírody (čerstvý vzduch, voda, slnko)
– šport
– otužovanie
– odpočinok
– tvorivosť atď.

Všetkého musí byť primerane. Aktivitu musí striedať oddych. Dôležitá je pravidelnosť.

Duchovná sila sa buduje ťažšie, ale fyzická aktivita vytvorí dobrý základ aj pre túto oblasť.
Liečiteľ, alebo doktor (prípadne človek, ktorý s chorým žije) si musí dať pozor na jednu vec. Tým, že títo ľudia sú veľmi oslabení (často krát plní apatických a depresívnych myšlienok), spúšťajú podvedome programy parazitizmu, ovládania a manipulácie.
(O 4 podvedomých spôsoboch čerpania energie sme hovorili v článku ,,Podstata a význam parazitov“)
Doktor (liečiteľ) preto musí v sebe udržiavať silu, obraz zdravia (seba aj pacienta) a súčasne aj pocity harmónie (pokoj, radosť, odvahu, vytrvalosť…). Ak v tomto doktor nie je dosť dobrý, môže sa stať, že aj on sa stane pacientom.
Ďalšia dôležitá vec je, že s pacientom musí jednať ako so zdravým človekom (po prekonaní 1. kritického štádia, kedy sa už obnovuje schopnosť sebareflexie).
Často krát ľudia, ktorí žijú s takýmito pacientmi (platí to všeobecne o chorých ľuďoch), robia tú chybu, že sa o nich prehnane starajú a chorí ľudia to zneužívajú k pohodlnosti. (Aj opačný extrém, keď sa na nich vykašleme je nesprávny).
Dobre je uplatňovať zásadu ,,Bez práce, nie sú koláče“ a dôsledne ju dodržiavať.
Dôležité je postupne pomôcť pacientovi pochopiť, čo sa stalo a aký to malo zmysel.
To už sú techniky každého dobrého doktora, učiteľa alebo liečiteľa. Prebudiť v človeku záujem o život a odhaliť podstatu existencie.

Skúsme sa teraz venovať technikám prevencie, ochrany.
Jedna vec je chorobu liečiť, druhá vec je žiť tak, aby choroba nevznikla. A toto sa bohužiaľ na psychiatrii neučí. Neučí sa to preto, že akademické vzdelanie skostnatelo a lekárske ego je ako betónová škrupina. Keď som sa psychiatrov pýtal, kde sú príčiny takýchto stavov a či je možné to liečiť, furt krútili hlavami a v podstate o tom nevedeli nič.
My ale nie sme akademicky zablokovaní, a tak máme výhodu v skúmaní.
Psychiater je doktor, ktorý si myslí, že niečo vie, ale to je problém, ktorý mu bráni aby sa učil. Keby aspoň trochu chcel, tak by aj niečo zistil a nedopoval by celý život drogami svojich pacientov.
A ak ste niekedy neboli s takto nadrogovaným človekom, nie je to nič príjemné. Sú to v podstate začarovaní ľudia. V Afrike sa tomu hovorí ,,Zombi“ a technikám, čo to spôsobujú sa hovorí ,,čierna mágia“.
Takže poďme naspäť k prevencii.
Ak je teda príčinou psychickej choroby preťažená myseľ, spôsobená negatívnym zážitkom, čo sa musia naučiť ľudia?
No jednoducho musia sa naučiť:
Ovládať svoju myseľ!  Kto ale zase toto učí? Ukážte mi školu, kde je práca s mysľou v základných osnovách. 16 rokov som chodil do všemožných škôl a učili tam len nepodstatné veci a nielen, že boli nepodstatné, ale učili to aj násilne. Jediné, čo deti naučia je to, že ich odnaučia sa smiať, odnaučia ich žiť.
Pozrite sa na malé dieťa aké je krásne a čisté. A potom sa pozrite na žiaka potom čo ho 12 rokov učia hlúposti. Všimli ste si ten rozdiel?
Čo chceme budovať? Ústavy pre choromyseľných, alebo školy, kde sa učí, čo je to život a ako zdravo žiť?
Takže k ovládaniu mysle.
Zdalo by sa, že je to niečo nové.
Čo je to ale jóga?                                
Čo je to tantra ?
Kto rozumie, čo je to meditácia?
Počul už niekto o slove zen? 

Takže, asi sa týmito vecami niekto zaujímal alebo zaujíma. Len či sa tým chceme zaoberať aj my?
No my chceme, lebo sa nechceme zblázniť.
Čo to teda je ovládanie mysle?
Odpoveď je jednoduchá, len niekedy to chvíľu trvá, kým sa to človek naučí. Ovládať myseľ znamená vedieť zastaviť myseľ a vedieť to z vlastnej vôle bez použitia nejakého cudzieho prostriedku alebo prostredníka.
Ak vaša myseľ stojí, nehýbe sa, nemyslí, čo sa potom môže zacykliť? Čo sa môže zblázniť? Ako vás môže vyčerpať, niečo čo neexistuje?(v danom okamžiku).
Ak spomíname vypnúť myseľ, nechcem povedať že by sa z vás mal stať idiot. Ale to, že vedomý človek vie pracovať s mysľou do tej miery, že je schopný ju vypínať a zapínať. Je to len funkčný nástroj a používa sa len keď treba. Ako rýľ, keď kopete záhradu tak ho používate a keď idete spať tak si ho neberiete do posteli.
V momente keď je myseľ v pokoji dochádza práve naopak k načerpávaniu energie. Človek sa zmení z vysielača energie na prijímač energie. A práve týmto jednoduchým pochopením a uvedením do života si zabezpečí psychické zdravie.
A psychiatri sú bez práce. Načo by to asi skúmali, keď ich to v konečnom dôsledku pripraví o prácu? No jedine, že by pochopili, že život stojí aj na iných základoch než len to čo praktikujú.

Ďalšia metóda zastavenia odčerpávania energie z tela a mysle je
Zmena pozornosti!
Ak vám do mysli vchádza niečo negatívne, nejaký negatívny obraz alebo emócia, zmeníte pozornosť na iný obraz alebo emóciu, takú čo vás nevyčerpáva, ale naopak, čo vás posilňuje.
Keď vás niekto bude kritizovať, buzerovať, zastrašovať atď., vy musíte presmerovať z týchto nástrojov parazitizmu pozornosť na obraz pohody, krásy, pokoja, radosti atď., čohokoľvek čo vás nabíja nie vyčerpáva.
Toto sú samozrejme schopnosti, čo človek musí trénovať v každodennom živote a malo by sa to vyučovať na školách.

Na zastavenie mysle a na zmenu pozornosti potrebujeme ale vôľu. Túto si však človek musí vybudovať. To je tiež zvlášť predmetom výuky.
V dávnych časoch bolo posilnenie vôle 1. predpokladom k tomu aby sa žiak dozvedel o iných duchovných tajomstvách. Ak nie je silná vôľa a takémuto človeku sa napríklad otvorí podvedomie, tak je to akoby ste 5 ročné dieťa postavili na kopec s lyžami, pustili ho dolu a nenaučili ho pred tým brzdiť. Na konci kopca by bola betónová stena. Čo sa asi stane?
Brzda vo fyzickom svete je vôľa v duchovnom svete. Ak sa človek rúti do priepasti vie zastaviť a nakoniec aj z lyžovania môže byť zábava.

Poslednú techniku, ktorú spomeniem, považujem za najdôležitejšiu (aj keď je dobré rozvíjať ich súčastne alebo jednotlivo podľa potreby človeka). Už som ju spomínal v článku o kvantovej fyzike.
Je to  Vedomie nestranného pozorovateľa!
Človek nič neriadi, nič nerieši, nič neočakáva, necháva životu voľný priebeh. Prijíma život tak ako prúdi so všetkým dobrým aj zlým. Nič sa ho nedotýka, od všetkého je oddelený. Myšlienky, city aj telo sú objektom plynúcim v priestore a čase a on je ten ktorý to všetko pozoruje. ( Nepomýľme si tento stav s nečinnosťou a bezcitnosťou!)
Ak je človek nahnevaný, pozoruje svoj hnev. Ak je smutný, pozoruje svoj smútok. Ak cíti radosť, pozoruje radosť. Rovnako aj ostatné svoje emócie, myšlienky a činy. Ak je aktívny, pozoruje svoju aktivitu. Ak pasívny, tak pasivitu. Všetko, čo sa deje v jeho vnútri, alebo mimo neho pozoruje.
 
Je dobré keď si na začiatku zvolíte na túto techniku pokojné miesto, kde vás nebude nikto rušiť. Ak človek pochopí podstatu, dá sa prevádzkovať aj v pohybe v bežnom živote.
Ak to budete robiť dôsledne, postupom času zistíte, že prijatím skutočnosti a jej nestranným pozorovaním, získate schopnosť zmeniť zlý pocit na dobrý, slabosť na silu. Človek, ktorý žil celý život v slabosti, môže mať problém s prijatím tejto sily, pretože ju môže pociťovať ako vnútornú bolesť alebo napätie. Tu znova treba použiť techniku nestranného pozorovateľa a budete túto silu, napätie, bolesť pozorovať, prijmete ju, nebudete s ňou bojovať. Energia sa nesmie uvoľniť do priestoru (alkoholom, drogami, nesprávnym sexom…).
Je to tiež proces, ktorý sa treba naučiť.

Postupom času plynule odpadne aj vôľa (aj keď na začiatku je potrebná) a dôjde ku kvantovému skoku dovnútra. Čo to znamená,
pochopí každý, keď to zažije. Stačí zlomok sekundy…