12. Podstata a význam chorôb.

Čo je to choroba? Veľa ľudí si myslí, že vie, čo to je. Z určitého pohľadu majú pravdu. Bolesť, slabosť, únava, deštrukcia, zlý pocit…
Toto sú ale iba prejavy choroby, nie jej podstata.
Poďme teda preskúmať toto tajomstvo.

Ak človek pochopí zdroj, podstatu akejkoľvek veci, získa tým zároveň schopnosť vedome ovplyvňovať túto vec a je jedno, či sa jedná o počítačový program, alebo ľudské telo. Získa tým teda vedomú schopnosť z choroby vystúpiť.
Ešte stále máte dojem, že poznáte podstatu a príčiny chorôb? Alebo, že by to snáď poznali súčasný doktori? (Znova nebudeme hovoriť o výnimkách.)
Ak chceme pochopiť tajomstvo choroby, musíme začať od tajomstva života, od pochopenia jeho zákonitostí.
Jedným zo základných zákonov života je neustály vývoj. Nič nie je nemenné, všetko sa mení, vyvíja, zdokonaľuje.
Teda aj človek. Človek je obdarený mysľou a tým pádom aj schopnosťou myslieť si, že niečo vie.
Problém ale nastáva, ak si človek myslí, že niečomu rozumie a pritom je to hlúposť. Vtedy sa stavia proti prírode, pretože príroda je nastavená neustále sa vyvíjať, zdokonaľovať. Môžeme si myslieť, že zem je „placatá“ alebo, že  sloboda je právomoc bez zodpovednosti. Príroda sa zariadi podľa seba. A zariadi sa tak, že všetko, čo nebude nasledovať tento tok prírody, prestane byť vyživované z prúdu života. (Bude teda oslabované.)
V starých časoch múdri ľudia tento prúd života nazývali  prána, živa, tao, či, ti … atď.
Aby sme si spravili obraz o rozsahu tejto sily, tak si predstavme, že táto sila dokáže hýbať planéty, hviezdy, vie im dávať život aj smrť.
Skúste s touto silou bojovať. Ak budete mať dostatočné ego, tak sa o to aj chvíľu budete usilovať, tak ako sa o to pokúšajú nevedomí ľudia. Budete si myslieť, že to dokážete, že tomu rozumiete. Z určitého pohľadu to ani nie je zlé vyskúšať si to. Rozumný človek by mal skôr ,či neskôr pochopiť, že je lepšie sa tejto sile podriadiť a nechať sa ňou unášať.
A práve naopak, začať s ňou spolupracovať a učiť sa jej porozumieť.
Prišli sme teda k tomu, že čo nie je v súlade s tokom života, je oslabované, nedostáva sa tomu energia. Čo stráca energiu, podlieha rozpadu, chorobe. Ak človek nepochopí, čim ide vo svojom živote proti toku prírody, v živote bude hromadiť jednu chorobu za druhou a výsledkom bude utrpenie a smrť.
Rozumná, cítiaca bytosť ale trpieť nechce.
Preto by si mala začať klásť otázky. „Čo v živote robím zle? Čomu nerozumiem? V čom som sa odtrhol od toku života? ….“
Poďme teraz na chvíľu do praktickej roviny.
Človek konzumuje nezdravé potraviny, prejedá sa, nešportuje, robí prácu, ktorá ho nenapĺňa, je v stálom strese. Ovládajú ho negatívne emócie, dýcha znečistený vzduch, pije umŕtvenú vodu….
Takýto človek začne v tele hromadiť odpad.  Príroda ale nechce žiť v odpade a ľudské telo je súčasťou prírody. Je to dokonalý organizmus, ktorý akonáhle zistí, že odpad v tele prekročí určitú hranicu, začne zasahovať. Pošle na skládku robotníkov, aby odpad odstránili. Týchto robotníkov človek nazval vírusy, baktérie, huby, plesne… A stav, ktorým toto odstraňovanie odpadu prebieha nazval chorobou.
Človek vo svojej hlúposti začne s vírusmi, baktériami, plesňami… bojovať a začne ich odstraňovať.
Vymyslí takú absurdnú vec ako je očkovanie, antibiotiká, ožarovanie, chemoterapiu … atď. (týmto nechcem povedať, že za určitých okolností aj tieto veci nemôžu byť pre človeka  prospešné. Jedná sa však vždy o získanie času na premýšľanie, ale nie o riešenie alebo liečenie choroby.)
Takže namiesto toho, aby človek umožnil robotníkom odpad odstrániť a viac ho do tela nedával, nasadí lieky na zabitie robotníkov a prežiera sa ďalej. A robí všetky tie hlúposti ako predtým.
Pohodlnosť je mu často krát prednejšia ako zodpovednosť za vlastný život.
Príroda sa ale nedá oklamať. Človek jednu chorobu potlačí, a objaví sa ďalšia. A tak to ide ďalej a ďalej. Výsledkom je, že všetci ľudia sú chorí a na nové choroby už nestačí ani Encyklopédia Britannica.
Stavajú sa fabriky na lieky a ich počet ide do nekonečna. To, že to ľudí stojí obrovské peniaze a utrpenie spomínať netreba.
Toto je ale daň za ľudskú hlúposť. Tak sa ľudia stávajú otrokmi liekov, doktorov, zarábania peňazí, politikov, poisťovní, náboženstiev a všetkých možných systémov moci. A keď je človek v zajatí moci, sám sa stáva bezmocným.
Bezmocný človek nedokáže ani premýšľať, nieto ešte tvorivo zasahovať do chodu života. Preto je toľko veriacich ľudí a preto je toľko parazitov, čo ich o túto energiu oberajú. A čím je ich viac, tým je ťažšie sa prebrať.

Našťastie príroda je pripravená aj na túto možnosť. A keď hranica nevedomosti prekročí určitú kritickú hranicu, vo vnútri určitých ľudí sa prebudí obrovská sila. Sila, a schopnosť uvidieť  pravdu, a odvaha a vôľa prejaviť ju.
To je tá dobrá správa!
Tak ako sú cykly pozemské, tak sú aj vesmírne cykly. Tak ako noc prechádza do svetla na zemi tak sa to deje aj vo vesmírnom meradle. A tak sa to deje aj s vedomím človeka. Čo sa prebudí bude žiť, čo nie, bude sa recyklovať.
Zmenu musí začať každý od seba.
V článku o kvantovej fyzike sme načrtli v čom sa človek prejavuje, aká je náplň jeho vedomia.
To sú teda aj oblasti, v ktorých by mal človek hľadať, kde robí chybu.
A čo má teda meniť?
– V čom sú deštruktívne jeho myšlienky a prečo?
– Aké negatívne emócie ho ovládajú, alebo sa nimi nechá strhnúť?
– Čo dáva do úst vo svojom fyzickom tele, v akom prostredí žije?
Na to, aby to pochopil mu môže pomôcť človek, ktorý už pochopenie týchto súvislostí odhalil. To by malo byť poslaním doktora. Čo aj vždy jeho poslaním bolo, pokým sa od neho nevzdialil.  A aj keď ho tento doktor k pochopeniu bude viesť, kroky musí robiť každý za seba. Inak to jednoducho v zdravom svete nefunguje.
Neplatí to vtedy, ak človek z objektívnych príčin tieto kroky robiť nemôže. Sú to buď kritické stavy, kedy pacient nie je v stave konať, alebo sa jedná o malé dieťa, ktoré je zatiaľ neschopné riadiť vedome svoje životné pochody. Uvediem príklad:
Ochorie malé dieťa. Stále je na materskom mlieku. Samo nie je schopné robiť nič zlé, ani hromadiť odpad. Nemá teda ani zjavnú príčinu byť choré. Ale napriek tomu je. Čo sa deje? Potravu čerpá vo forme mlieka od matky. Je s ňou teda fyziky prepojené. Čo má matka v sebe, to dáva dieťaťu. Ďalej je dieťa s matkou spojené citovo (emočne) aj myšlienkovo (mentálne). Teda je tu úplné prepojenie zo všetkých oblastí vedomého a podvedomého života. Dieťa je čisté a bezbranné a týmto prepojením na matku preberá na seba všetky myšlienkové, emocionálne aj fyzické konštrukcie. Pretože samo nemá ešte vybudované svoje, preberá tie, ktoré v sebe nosí matka. Ak má matka zlú stravu, hromadí v sebe hmotný odpad, a cez mlieko tento odpad preberá dieťa. Ak má matka deštruktívne myšlienky, emócie ako strach, hnev, …, ak má problémy v živote, z toho vyplývajúci stres, alebo depresie, tak dieťa preberá na seba aj tento myšlienkový a emocionálny odpad. V momente, keď odpad v dieťati prekročí kritickú hranicu, dieťa ochorie. V takejto situácii musí byť súčasne s dieťaťom liečená aj matka, alebo otec, ktorý je na dieťa v prvých rokoch života napojený nepriamo cez matku.
Takže dieťa ochorelo. Vírusy, baktérie… začnú požierať odpad v tele dieťaťa. U dieťaťa prepuknú príznaky choroby. Matka nie je schopná zmeniť svoje zabehnuté životné konštrukcie. Odpad sa stále hromadí a sním aj počet vírusov, baktérií v tele dieťaťa. Matka má stále väčší strach o dieťa a nevidí spôsob alebo človeka, ktorému by dôverovala, že dieťa vylieči. Týmto duševným rozpoložením prenáša slabosť aj na dieťa a nepriamo (nevedome) bráni tomu, aby sa dieťa uzdravilo. Čo sa deje v tele dieťaťa? Baktérie napadli odpad v tele dieťaťa.
 Zatiaľ  je ešte telo schopné rozlíšiť zdravé bunky od chorých. Ale pretože sa negatívny stav matky nemení, tak dieťa svojím prepojením oslabuje a posiela bunkám dieťaťa informáciu o slabosti a deštrukcii. Touto informáciou sa postupne infikuje celé telo dieťaťa. Baktérie, ako prejav hmoty, sa tomuto myšlienkovo emocionálnemu stavu začnú prispôsobovať podľa zákonov kvantovej fyziky, kde hmota podlieha príkazom ducha (myšlienky a city).
Čo to ale znamená? Baktéria alebo iný robotník začne napádať aj fyziologicky zdravé bunky. Bunky sú síce fyzicky zdravé , ale majú v sebe už deštruktívnu informáciu, a pre baktériu je toto prioritné. Telo, pretože má tiež svoje priority, usmerní baktérie na určité miesto, a tam sa ich pokúsi ohraničiť. Ak stále neprichádza pomoc,  choroba sa môže rozšíriť do celého tela, a dieťa môže zomrieť. Práve v takýchto prípadoch môže život dieťaťu zachrániť aj okamžité nasadenie antibiotík, alebo nejaký iný rozumný druh chemoterapie.
(Je tu veľmi dôležité, aby si matka uvedomila, čo svojim rozpoložením spôsobuje a zbavila sa napätia, ktoré v podstate vyživuje chorobu.)
Dieťa je zachránené, ale nie vyliečené. Dieťa, matka aj otec získajú čas na pochopenie chýb, ktoré v živote urobili, a doktor ich v tom môže usmerniť. Môže im pomôcť pochopiť, prečo choroba vznikla a samotným pochopením odstrániť skutočnú príčinu choroby. Cieľom je zdravý človek, ktorý rozumie procesom a súvislostiam vo svojom tele. Nemá strach z nákazy, pretože vie, že jeho zdravý imunitný systém si s ňou hravo poradí. A ak aj nejaká choroba prepukne, takýto človek vie, kde má hľadať, vie, čo má robiť.

Na záver malé zhrnutie.

Choroba je uzdravovací proces. Choroba je posolstvo pre človeka, že v živote niekde robí chybu. Príroda tým dáva človeku nástroj, šancu k zdokonaľovaniu seba.
Choroba je záchrannou brzdou pre človeka, ktorý ide nesprávnou cestou. Choroba je motorom vývoja. To, čo sa dokáže poučiť zosilnie, to, čo nie sa rozloží na prach.
Ak by táto možnosť nebola, deštrukcia by sa rozšírila do nekonečných rozmerov, a život by zanikol. Čím je choroba deštruktívnejšia, tým je človek pomýlenejší, strnulejší na svojich nesprávnych názoroch. Postupne je človek vedomejší a choroby sú jemnejšie (vždy platia malé výnimky).
Tento proces je pravdepodobne nekonečný tak ako sám život. Ale to nech preskúma každý sám.